To co tu vznika je len kratky obsah co sa tam udialo, moja pamet je kratka…

Nasa trieda povecinou nastupila vo Zvolene, Banskej Bystrici no naslo sa par separatistov, ktory nastupili v Brezne. Pocas cesty sa nic moc neudialo, zosrotili sa zasoby z domu a hralo sa a otravovalo sa spevom. V Telgarte sm nahle zbadali beziaci vak, ktory sa nebezpecne blizil ku stanici. Bolo jasne, Matulaj sa ku nam pridruzil i napriek hromom…

Vyskocili sme při Palcmanskej Masi skade sme si namierili do Dobsinej. Par jedincov osobitneho druhu sa nahlilo zastavit autobus, ktory meskal a este sme museli cakat !!!

Stretli sme sa na stanici s GJGT a po niekolkych slovach od srdca sme nastupili do Karosi hrnucej sa cez serpentiny dolu do Dobsinej.

Sli sme spolu s knazom (novopecenim) Martinom – cukrikom , triednou Martuskou a biologickarkou Pepem. Knaz nas neoblomne viedol po Dobsinej na stanoviste, ktore sme nahodou objavili az po hodine bludenia okolo evanjelickeho kostola a katolickej fary.

Na nase prekvapenie sa komunikativnost cukrika prejavila v tom ze sa domorodcanou domahal ubytovania…

Vstup do zrubu, ktory zalozili asi po Marii Terezii a nezrestaurovali ho sa nam zdal na prvy pohlad romanticky. Vtedy nam to nevadilo no nasledujucu noc sme skusili Kampuciu.

Tisnuca sa dvatsiatka dievcat v izbici asi 7 krat 10 m. Tlaciaca sa 8 – icka chalanov k kutici asi 5 krat 5 metrov + 2 postele (u nas luxus u dievcat Kulag J )

Veceri sme travili na ihrisku domorodcov ktori sa zdali privetivy. Preskocili sme primitivnu formu ochrany a fudbalovali sme…J

Noc bola dlha rana boli studene a ranajky energeticky nedostatocne. Kava bola nepristupna, protesty umlcane, nazory neprijate a harmonogram neskutocny.

Turu sme si urobili poriadnu, neviem jako sa to vola no v S.Raji sme pobehali po schodikoch a usporiadali piknik…

Matulaj ako Horehronec presiel část cesty bosi. Na zaver cesty sa hodil do Palcmanskej Masi obleceny a vysluzil si od spoluziakov Milku.

Cakali sme na autobus asi pol hodinu, co sa tam dialo neviem lebo skupina UTOK DOBSINA v ktorej som siel s Pepem – kapitan, Chlastom, Lafom sme si to svihli cez grune a cakali sme ich na lavicke doba (v Dobsinej).

Na koci este prisiel knaz Pepeto (teraz uz je v C.Balogu) a dodal nam sebavedomie.

I kde noci boli peklo bolo fak fajn…

Tot vse Caute inokedy…

NAVRAT SPAT…