Čo je paragliding?
| ÚVOD |  |
| Počasie | |
| Fotografie | |
| Kde lietame | |
| Preteky | |
| Odkazy | |
| Kniha pilotov | |
| Iné zdroje |
| ÚVOD | |
| Počasie | |
| Fotografie | |
| Kde lietame | |
| Preteky | |
| Odkazy | |
| Kniha pilotov | |
| Iné zdroje |
Paragliding je jeden z najmladších leteckých športových odvetví. Je to lietanie s padákovými klzákmi. V súčasnej dobe nastal rozmach paraglidingu aj s toho dôvodu, že padák je najjednoduchší a najlacnejší prostriedok, ktorý umožňuje človeku lietať. Pocit voľného letu, splynutie s prírodou a vnímanie priestoru z vtáčej perspektívy prináša neporovnateľné a nezabudnuteľné zážitky. Paragliding sa radí medzi tzv. adrenalínové športy a pre jeho vyznavačov sa stáva drogou.
Padákový klzák je
prostriedok na lietanie ťažší než vzduch, preto aby letel jeho nosné plochy musia vytvárať vztlak.
Skladá sa z troch základných častí: vrchlík, šnúry, popruhy. K výrobe vrchlíku sa
používajú látky väčšinou z polyamidového vlákna. Táto látka je opatrená kvalitným záterom, ktorý
neprepúšťa vzduch. Vrchlík padákového klzáku je tvorený vrchnou a spodnou vrstvou, ktoré sú
prišité k rebrám tvaru leteckého profilu.
Systém vyviazania klzáku môžeme rozdeliť na tri
základné časti: hlavné šnúry, vetvenie a riadiace šnúry. Na výrobu šnúr sa používa
kevlarové vlákno, ktoré má mimoriadnu pevnosť.
Popruhy padákového klzáku slúžia k
uchyteniu jednotlivých šnúr a ku spojeniu s nosným postrojom pilota pomocou zaisťovacích karabín.
Postroj pilota je vlastne sedačka so systémom nastaviteľných popruhov, ktoré umožňujú
dokonalé prispôsobenie postave pilota. 
Komfortné postroje sú pohodlné pri dlhých letoch a tiež zväčšujú pasívnu bezpečnosť pilota. Je v
nich uložený chránič z uhlíkových vlákien.
Dôležitým prvkom bezpečného lietania je záložný
padák. Záchranný padák pre paragliding sa od parašutistického odlišuje spôsobom aktivácie a
konštrukciou. Je to neriaditeľný padák kopulovitého tvaru so strediacou šnúrou. Tá kopulu splošťuje
a tak je potrebná menšia plocha, čo je výhodné pre umiestnenie zabaleného padáka v postroji. Medzi
ďalšiu výstroj paraglidistov patrí prilba, kombinéza, rukavice, pevná obuv a rôzne prístroje na
určenie stúpania a klesania (variometer), výšky (výškomer), rýchlosti (rýchlomer), priebehu letu
(barograf) a pod. Obyčajne to býva združené do jedného integrálneho prístroja s rôznymi pamäťami
a výstupom na PC.
Asi prvá štúdia kĺzavého
padáka, využívajúc nosné plochy tvaru obdĺžnikového krídla, sa objavila v laboratóriách NASA
koncom šesťdesiatych rokov. Mal slúžiť pre dopravu návratových kozmických modulov na zem. Nápad
sa nakoniec neujal v kozmonautike, ale v parašutizme. Kĺzavý padák typu krídlo sa tak v
sedemdesiatych rokoch rýchlo rozšíril z Ameriky do celého sveta. Jeho vynikajúcu ovládateľnosť si
parašutisti pochvaľovali hlavne v súťažiach na presnosť pristátia. Pravdepodobne táto súťažná
disciplína podnietila vznik nového leteckého športu - paraglidingu. Niekto totiž prišiel na to,
že padák je možné rozložiť na kopci a po jeho naplnení vzduchom a rozbehnutí odštartovať. Tak
parašutisti šetrili peniaze za lietadlo, pri nácviku pristátia na presnosť. Táto činnosť sa
zapáčila aj horolezcom, ktorí zistili, že je možné namiesto zlaňovania na zostup použiť padák.
Paragliding sa začal rozvíjať!
Prvé pokusy o let s padákom zo svahu sa v Európe datujú od roku
1978. Skutočným začiatkom paraglidingu ako športu je až rok 1985. Našli sa už aj profesionálni
výrobcovia, ktorí začali vyrábať padáky výhradne len pre paragliding. Maximálna kĺzavosť v tej
dobe dosahovala hodnoty asi 1:3,5. Ďalší pokrok sa zaznamenal až v roku 1988, keď sa objavili
prvé klzáky s elipsovitým tvarom vrchlíku. Tým sa zvýšili hodnoty kĺzavosti na 1:5. Paragliding
sa začína rozvíjať hlavne vo Francúzsku, Švajčiarsku, Rakúsku a Nemecku, kde majú v Alpách priam
ideálne podmienky. Vznikajú ďalší špecializovaní výrobcovia na padáky, postroje, kombinézy a pod.
Záujem o lietanie a zvyšujúci sa počet výrobcov vyvolal aj vyššiu úrazovosť, preto vznikli skúšobne,
ktoré sú oprávnené vydávať príslušný atest. Vo Švajčiarsku je to SHV a v Nemecku DHV.
Vyrobil Peter Hazucha 1997