đH geocities.com /Colosseum/Loge/3733/pocasie.htm geocities.com/Colosseum/Loge/3733/pocasie.htm .delayed x dMÔJ ˙˙˙˙ ˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙Č pÜ = OK text/html h = ˙˙˙˙ b.H Thu, 23 Apr 2009 13:47:08 GMT Mozilla/4.5 (compatible; HTTrack 3.0x; Windows 98) en, * dMÔJ =
ÚVOD | |
Čo je paragliding? | |
Fotografie | |
Kde lietame | |
Preteky | |
Odkazy | |
Kniha pilotov | |
Iné zdroje |
- | Slovenský hydrometeorologický ústav | |
- | Počasie na Mám to! | |
- | Meteo France | |
- | Online web kamera Chopok, Donovaly | |
- | Meteorologická informačná stránka |
Podža obrysov dymu továrenských komínov mono zisti, či sú alebo nie sú v danom momente podmienky na plachtenie. Táto názorná pomôcka je zvlá uitočná v tých prípadoch, keď sa na oblohe ete nevytvorili oblaky. Vtedy, ak pozorujeme dym a vieme v akých poveternostných podmienkach dostáva určitú konfiguráciu, môeme sa lepie zorientova v dianí v atmosfére. Tu je znázornených niekožko typov konfigurácií dymu.
Prvý typ. Takéto kontúry nadobúda dym vtedy, keď vzduch je v nestabilnom stave a vietor vo výke továrenského komína je slabý, nepresahuje rýchlos 2 a 3 m/s. Sčerený tvar dymu, znázornený na obrázku, svedčí o tom, e vo vzduchu u existujú dos intenzívne termické prúdy. | |
Druhý typ. Pri rýchlosti vetra väčej ako 4 m/s vo výke komína a za tých istých podmienok ako na prvom obrázku, dym dostáva plochejí tvar, ktorý pripomína morské vlny. Je to znak toho, e vo vzduchu sú konvektívne termické prúdy. | |
Tretí typ. Takéto kontúry získava dym vtedy, ak je vzduch v ustálenej rovnováhe (stabilnom zvrstvení). V tomto prípade je výkový teplotný gradient malý, ak aj nie v celej výke atmosféry, tak určite v dos hrubej vzduchovej vrstve nachádzajúcej sa nad komínom. Je to preto, e zatiaž neexistujú stúpavé prúdy. Oddiažte let v termike dovtedy, kým dym nezačne dostáva tvar predchádzajúcich "termických" typov. | |
tvrtý typ. Takéto kontúry začína dym získava v ustálenom počasí, keď rýchlos vetra prevyuje 4 m/s. Zdá sa, e tieto kontúry sa ponáajú na konfiguráciu prvého typu, keďe sú tie zvlnené. Ale tu sa musíme zadíva na hrebene "vĺn". V hrebeňoch druhého typu sa dym zdvíha, dostáva okrúhle kontúry. V tvrtom type je vlna akoby pritlačená nadol. To značí, e vo vzduchu nie sú podmienky pre vznik a rozvíjanie sa stúpavých prúdov a zmena tohto stavu sa v najbliích hodinách neočakáva. | |
Piaty typ. Ak v prízemnej vrstve existuje pomerne silná inverzia, rozprestierajúca sa omnoho vyie ne komín, chumáče dymu dostávajú kontúry znázornené na tomto obrázku. Podobajú sa kontúram dymu na treom obrázku. Pretoe mohutná inverzia spôsobuje stabilitu prízemnej vrstvy vzduchu, nemono po celý deň ráta so stúpavými prúdmi. Výraznejie sa vzahuje na prípad, keď sa inverzia začína pri povrchu zeme a nemôe by naruená ani v dôsledku prehriatia ani v dôsledku turbulencie. V tomto prípade za bezvetria sa bude dym dvíha nad komín do nevežkej výky a rozplýva sa v chuchvalcoch. | |
iesty typ. Také kontúry dostáva dym vtedy, keď prízemná inverzia nedosahuje celkom ústie komína a nad inverziou je vzduch instabilný. To znamená, e pri ďalom prehriatí zeme a vzniku turbulencie sa nízka vrstva inverzie čoskoro stratí a treba sa pripravova na vydarený plachtársky deň so silnými stúpavými prúdmi. Na kopcoch prevyujúcich výku inverznej vrstvy, môe sa u v tomto čase nad nimi očakáva termika a vznik prvých kopovitých oblakov, ktoré sa začnú vytvára v dôsledku rýchleho prehriatia svahov obrátených k slnku. | |
Siedmy typ. Pramienky dymu dostávajú takéto tvary vtedy, keď prízemný vzduch je instabilný, ale kdesi, blízko úrovne komína, sa začína vrstva inverzie. V lete je to vedný zjav v atmosfére v skorých ranných hodinách. Inverzia vzrastá v dôsledku nočného ochladenia prízemných vrstiev vzduchu a samotné ochladzovanie je príznakom toho, e bude priaznivý deň pre plachtárov, ale inverzia, ktorá zatiaž brzdí rozvoj konvektívnych prúdov vzduchu, zmizne pri prehriatí vzduchu a jeho nasledujúcej turbulencii. Napriek tomu v chladnom ročnom období (skorá jar, neskorá jeseň) môe takáto inverzná situácia vzniknú aj v dôsledku nasunutia teplejieho vzduchu na prízemnú chladnú vrstvu alebo v dôsledku stlačenia klesajúcich vrstiev vzduchu v tlakovej výi. V týchto prípadoch vrstva inverzie bude dosahova vežkú hodnotu a nemono počíta s tým, e ju "prerazia" stúpavé prúdy, a tak ani v priebehu niekožkých dní nebudú podmienky na plachtenie. |
Vyrobil Peter Hazucha 1997