đHgeocities.com/Colosseum/Loge/3733/pocasie.htmgeocities.com/Colosseum/Loge/3733/pocasie.htm.delayedxdMÔJ˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙˙Čp–Ü=OKtext/htmlžh=˙˙˙˙b‰.HThu, 23 Apr 2009 13:47:08 GMTMozilla/4.5 (compatible; HTTrack 3.0x; Windows 98)en, *dMÔJ= Paragliding - počasie

Počasie


ÚVOD Ďuro Antoška
Čo je paragliding?
Fotografie
Kde lietame
Preteky
Odkazy
Kniha pilotov
Iné zdroje

- Slovenský hydrometeorologický ústav
- Počasie na Mám to!
- Meteo France
- Online web kamera Chopok, Donovaly
- Meteorologická informačná stránka


Továrenský dym - zdroj informácií o stúpavých prúdoch

Podža obrysov dymu továrenských komínov možno zisti, či sú alebo nie sú v danom momente podmienky na plachtenie. Táto názorná pomôcka je zvl᚝ užitočná v tých prípadoch, keď sa na oblohe ešte nevytvorili oblaky. Vtedy, ak pozorujeme dym a vieme v akých poveternostných podmienkach dostáva určitú konfiguráciu, môžeme sa lepšie zorientova v dianí v atmosfére. Tu je znázornených niekožko typov konfigurácií dymu.

Prvý typ. Takéto kontúry nadobúda dym vtedy, keď vzduch je v nestabilnom stave a vietor vo výške továrenského komína je slabý, nepresahuje rýchlos 2 až 3 m/s. Sčerený tvar dymu, znázornený na obrázku, svedčí o tom, že vo vzduchu už existujú dos intenzívne termické prúdy.

Druhý typ. Pri rýchlosti vetra väčšej ako 4 m/s vo výške komína a za tých istých podmienok ako na prvom obrázku, dym dostáva plochejší tvar, ktorý pripomína morské vlny. Je to znak toho, že vo vzduchu sú konvektívne termické prúdy.

Tretí typ. Takéto kontúry získava dym vtedy, ak je vzduch v ustálenej rovnováhe (stabilnom zvrstvení). V tomto prípade je výškový teplotný gradient malý, ak aj nie v celej výške atmosféry, tak určite v dos hrubej vzduchovej vrstve nachádzajúcej sa nad komínom. Je to preto, že zatiaž neexistujú stúpavé prúdy. Oddiažte let v termike dovtedy, kým dym nezačne dostáva tvar predchádzajúcich "termických" typov.

Štvrtý typ. Takéto kontúry začína dym získava v ustálenom počasí, keď rýchlos vetra prevyšuje 4 m/s. Zdá sa, že tieto kontúry sa ponášajú na konfiguráciu prvého typu, keďže sú tiež zvlnené. Ale tu sa musíme zadíva na hrebene "vĺn". V hrebeňoch druhého typu sa dym zdvíha, dostáva okrúhle kontúry. V štvrtom type je vlna akoby pritlačená nadol. To značí, že vo vzduchu nie sú podmienky pre vznik a rozvíjanie sa stúpavých prúdov a zmena tohto stavu sa v najbližších hodinách neočakáva.

Piaty typ. Ak v prízemnej vrstve existuje pomerne silná inverzia, rozprestierajúca sa omnoho vyššie než komín, chumáče dymu dostávajú kontúry znázornené na tomto obrázku. Podobajú sa kontúram dymu na treom obrázku. Pretože mohutná inverzia spôsobuje stabilitu prízemnej vrstvy vzduchu, nemožno po celý deň ráta so stúpavými prúdmi. Výraznejšie sa vzahuje na prípad, keď sa inverzia začína pri povrchu zeme a nemôže by narušená ani v dôsledku prehriatia ani v dôsledku turbulencie. V tomto prípade za bezvetria sa bude dym dvíha nad komín do nevežkej výšky a rozplýva sa v chuchvalcoch.

Šiesty typ. Také kontúry dostáva dym vtedy, keď prízemná inverzia nedosahuje celkom ústie komína a nad inverziou je vzduch instabilný. To znamená, že pri ďalšom prehriatí zeme a vzniku turbulencie sa nízka vrstva inverzie čoskoro stratí a treba sa pripravova na vydarený plachtársky deň so silnými stúpavými prúdmi. Na kopcoch prevyšujúcich výšku inverznej vrstvy, môže sa už v tomto čase nad nimi očakáva termika a vznik prvých kopovitých oblakov, ktoré sa začnú vytvára v dôsledku rýchleho prehriatia svahov obrátených k slnku.

Siedmy typ. Pramienky dymu dostávajú takéto tvary vtedy, keď prízemný vzduch je instabilný, ale kdesi, blízko úrovne komína, sa začína vrstva inverzie. V lete je to všedný zjav v atmosfére v skorých ranných hodinách. Inverzia vzrastá v dôsledku nočného ochladenia prízemných vrstiev vzduchu a samotné ochladzovanie je príznakom toho, že bude priaznivý deň pre plachtárov, ale inverzia, ktorá zatiaž brzdí rozvoj konvektívnych prúdov vzduchu, zmizne pri prehriatí vzduchu a jeho nasledujúcej turbulencii. Napriek tomu v chladnom ročnom období (skorá jar, neskorá jeseň) môže takáto inverzná situácia vzniknú aj v dôsledku nasunutia teplejšieho vzduchu na prízemnú chladnú vrstvu alebo v dôsledku stlačenia klesajúcich vrstiev vzduchu v tlakovej výši. V týchto prípadoch vrstva inverzie bude dosahova vežkú hodnotu a nemožno počíta s tým, že ju "prerazia" stúpavé prúdy, a tak ani v priebehu niekožkých dní nebudú podmienky na plachtenie.

Vyrobil Peter Hazucha 1997