Airspeed AS-6E Envoy

   Prototyp tohto rýchleho dopravného lietadla vzlietol 26. júla 1934. Skonštruovala ho britská firma Airspeed, ktorá sa preslávila neskorším typom AS-10 Oxford, ktorý slúžil na výcvik posádok viacmotorových lietadiel. AS-6 bol dvojmotorový dolnoplošník drevenej konštrukcie s dreveným a pláteným poťahom. V lietadle bolo miesto pre šesť cestujúcich v trupe a dvoch pilotov v pilotnej kabíne. Podvozok bol zaťahovací. Keďže sa v tom čase jednalo o modernú a pokrokovú konštrukciu, o lietadlo bol vo svete záujem. Lietal vo viacerých leteckých dopravných spoločnostiach; konštrukcia bola ľahko modifikovateľná do vojenskej verzie. Dohromady bolo vyrobených 65 kusov a navyše minimálne 10 kusov v japonskej licencii. O jeho kvalitách svedčí skutočnosť, že ešte v roku 1945 lietal jeden stroj v austrálskej leteckej spoločnosti.
   ČSR používala v predvojnovom období 5 lietadiel AS-6 všetkých troch verzií - v československých aerolíniach lietali od roku 1935. Trať z Prahy do Moskvy (najdlhšia prevádzkovaná trať - 2300 km) zvládli preletieť za 9 až 10 hodín. Na iné linky neboli používané. Aj preto bol prezývaný "Ruský expres".

"Envoy" na Slovensku

ing. Roman Pieron

   Lietadlo Airspeed AS-6E Envoy Mk.III výr. čísla 58 anglickej výroby začalo svoju históriu najprv v československom letectve. Dňa 26.11.1936 bolo zaregistrované pod značkou OK-VIT na firmu Vítkovické hornické a hutní těžírstvo, ktorá ho používala pre svoju obchodnú činnosť. Po vzniku Protektorátu Čechy a Morava boli všetky lietadlá skonfiškované Nemcami, ktorí ich mali používať na vlastné účely. „Envoy" bol 8.8.1939 vymazaný z pôvodného československého registra a RLM ho uznalo za vojensky nepoužiteľný. Následne na to bol vydaný súhlas s jeho predajom do cudziny. Slovenské ministerstvo národnej obrany v tej dobe vyjednávalo v Nemecku nákup pôvodných čs. lietadiel pre slovenské Vzdušné zbrane. Novozaložená spoločnosť pre civilnú dopravu Slovenská letecká spoločnosť (SLS) preto využila túto situáciu a požiadala MNO o rozšírenie objednávky aj o stroj Airspeed AS-6E Envoy OK-VIT.
   Začiatkom jari 1940 bol stroj preletený na Slovensko do Trenčianských Biskupíc, kde vo vojenských leteckých dielňach premaľovali označenie z OK-VIT na OK-DOA. Potom bolo lietadlo preletené na letisko Vajnory, kde ho chcela SLS zapojiť do vnutroštátnej leteckej dopravy. V tom čase však ešte nebola technicky pripravená. Po čase sa Slovensko zapojilo do vojny proti ZSSR a MNO zablokovalo všetky civilné a športové lietadlá pre armádu. Envoy preto lietal iba príležitostne na krátke trate. Navyše sa ukázali technické problémy - ľavý motor mal poruchu v regulácii nastaviteľnosti vrtule, takže pri určitom letovom režime dochádzalo ku prehrievaniu motora. Ukázalo sa to už pri troch preberacích letoch vo Vajnoroch 24.5.1941, ktoré vykonali vojenský zalietavací piloti Eugen Čech a Ján Gerthofer. Závady síce odstránili mechanici vojenských leteckých dielní v Trenčíne, ale nedôvera ku lietadlu už ostala. Stroj ostal väčšinou odstavený na vajnorskom letisku až do mája 1942, kedy došlo ku opakovanej poruche staviteľnosti vrtule ľavého motora. Vedenie SLS preto spolu s MNO rozhodli, že stroj pôjde na generálnu opravu do Leteckých dielní v Trenčíne. Problém bol však v tom, že Nemecko odpredalo zvyšné československé stroje Envoy do Fínska. Lietadlo do opravy síce prevzali, ale tá trvala takmer rok. Okrem generálky oboch motorov dostal stroj niektoré nové prístroje, nové vybavenie interiéru, novú vnútornú a povrchovú úpravu a nové rádiostanice FuG 5. V tom čase už jeho pôvodnú úlohu civilného prepavcu vykonávali iné lietadlá, napr. menší Fw 58 OK-TRE.

Stroj ostal vo sfarbení svojho pôvodného užívateľa - hliníkový bronz na všetkých plochách s modrým šípom na trupe. Čierna imatrikulácia bola zmenená na OK-DOA, pribudol znak SLS na smerovke a zároveň aj žltý pruh na trupe.

   Tragický koniec lietadla nastal dňa 3.5.1943 - vo večerných hodinách s ním letel pilot E. Čech. Po preletení Váhu a nasadení na pristátie opäť zlyhal systém automatického nastavovania ľavej vrtule. Motor sa prudko roztočil do vysokých otáčok, po priehratí sa zadrel a začal horieť. Lietadlo tvrdo pristálo pri Nozdrkovciach na okraji letiska v Trenčíne a úplne zhorelo.
   Požiarom a úplným zničením teda skončil jediný stroj typu Airspeed AS-6E Envoy na Slovensku. Za svoju krátku a ťažkosťami poznačenú službu nesplnil očakávania, ktoré doň vkladala SLS. Lietadlo však rozšírilo pestrú mozaiku rozličných strojov, ktoré lietali na Slovensku.

Zdroje:

[1] Ing. Štefan Androvič - Pozoruhodná história jedného lietadla, v APKR 30/94
[2] Jiří Rajlich, Jiří Sehnal - Slovenští letci 1939-1945, Kolínske noviny, Kolín 1991
[3] Václav Němeček - Airspeed AS.6 Envoy, Monografia v L+K

Fotoarchív: