Collecting_sk - Historické pohľadnice a telefónne karty
Pohľadnice vo fonde knižnice

Pohľadnica je obrazový dokument alebo súbor dokumentov, ktoré sú zhotovené rôznymi technikami a technologickými postupmi za pomoci fotografickej techniky. Je to tiež komerčný dokument, tlačený a vydávaný vo veľkom náklade na mechanických kopírovacích zariadeniach. Pohľadnica je jednolistová tlač a zároveň aj cenina. Za predchodcu pohľadnice treba pokladať rozličné rukopisné blahoželania (najmä k Novému roku) už zo stredoveku. Neskôr sa objavujú už aj tlačené. Aj na Slovensku jestvuje mnoho blahoželaní zo 17. storočia. Priamy predchodca pohľadnice je však korešpondenčný lístok. .
Príspevok sa zaoberá pohľadnicou ako špeciálnym knižničným dokumentom. V úvode sa zoznámime so vznikom a históriou pohľadnice vo svete, na Slovensku i v Čechách. Nosná časť príspevku je zameraná na pohľadnice v zbierkach Slovenskej národnej knižnice - charakteristika fondu, akvizícia a spôsob spracovania, sprístupňovanie. V závere navrhuje opatrenia na zlepšenie stavu spracovania pohľadníc vo fonde.
Bc. Mariana Hatalová 
Slovenská národná knižnica, 
Nám. J. C. Hronského 1, 
036 01 Martin
e-mail: hatalova@snk.sk
    Vznik a vývoj

    Vo viacerých hospodársky a spoločensky vyspelejších štátoch sa nezávisle na sebe objavili poštové karty a následne korešpondenčný lístok a pohľadnica skoro súčasne. Z tejto skutočnosti vznikol potom aj spor o prvenstvo, resp. o to, ktorá poštová karta spĺňa už kritériá pohľadnice. 

    Podľa jednej verzie poštová karta sa objavila v r. 1841 v škótskom Edinburgu. Išlo o kartónový list, na ktorý obchodník s knihami Charles Drummond dal v tlačiarni natlačiť želanie šťastlivých sviatkov. Kartónový list vložil do obálky a ofrankoval známkou. 

    Roku 1861 si J. Carlton a H. L. Lipman z Filadelfie v USA dali patentovať poštovú kartu, na prednej strane ktorej boli vybodkované tri linky na adresu, prázdny rámec na nalepenie známky a vytlačený text o autorskom práve a registrovaní patentu. Zadná strana bola určená pre písomné správy adresátovi. Na poštových kartách vydaných touto firmou neboli ilustrácie, len na niektoré dali natlačiť reklamy pre svoj vynález (napr. Naša poštová karta umožňuje rýchlu komunikáciu, Poštová karta je lacnejšia ako listový papier a obálka). Na tieto tzv. Lipmanove karty si niektoré firmy dali tlačiť vlastné reklamy.

    Roku 1865 sa konala v Karlsruhe v Nemecku 5. nemecko-rakúska poštová konferencia. Delegátom tu dňa 30. 11.  predniesol pruský vládny radca dr. Heinrich Stephan návrh na zavedenie otvorených poštových lístkov vo veľkosti obálky s vytlačenou známkou a miestom pre adresu. Druhá strana mala slúžiť pre písomné informácie odosielateľa. Návrh neprešiel hlavne pre narušenie ústavou a zákonmi prehlasovaného listového tajomstva. 

    Po štyroch rokoch, dňa 26. 1. 1869, sa vo večernom vydaní viedenských novín NEUE FREIE PRESSE objavil článok dr. Emanuela Herrmanna, profesora vojenskej akadémie vo Viedenskom Novom Meste. Navrhoval, aby na území Rakúsko-Uhorska bol bezodkladne zavedený do poštového styku a praxe otvorený korešpondenčný lístok, ktorý by sa frankoval dvoma grajciarmi. Návrh prijali s platnosťou od 1. 10. 1869. Tak sa dostali do obehu poštové karty (Correspondenz-Karte), ktorým dnes hovoríme korešpondenčné lístky. O mesiac nato sa objavili aj v Uhorsku. Korešpondenčný lístok sa hneď ujal, pretože umožňoval rýchlejšiu a lacnejšiu komunikáciu. V Uhorsku sa za prvý deň predalo 10 tisíc kusov a za šesť týždňov milión. Bol predpísaný formát 120 × 85 mm a farba - žltý kartón s čiernou potlačou.

    V tom istom roku korešpondenčný lístok zaviedli aj v Nemecku, Švajčiarsku a vo Veľkej Británii, od roku 1871 v Belgicku, Holandsku, v Kanade a inde, od roku 1872 v Rusku, Francúzsku a roku 1873 v USA. 

    Bolo to dňa 16. júla 1870, kedy poslal oldenburský kníhkupec a tlačiar August Schwartz svojim svokrovcom korešpondenčný lístok - pohľadnicu? Bolo to v čase prusko-francúzskej vojny. Korešpondenčný lístok prizdobil v ľavom hornom rohu obrázkom delostrelca s kanónom, ktorý vytlačil na adresnej strane oproti poštovej známke. Vtedy iste pán August Schwartz netušil, že sa týmto činom zapisuje do dejín moderného ľudstva. Tento jeho nápad väčšina autorov kvalifikuje ako zrod pohľadnice. Dňa 7. 10. 1875 to bol zase August Schwarz, ktorý poslal svojmu priateľovi Künzeovi pohľadnicu, ktorá mala na textovej strane drevoryt rakúskeho umelca Gubitza, prevzatý z ilustrácie populárnej pesničky "500 tisíc čertov". 

    Táto pohľadnica vyvolala mimoriadny záujem natoľko, že sa Schwarz rozhodol vydať dve série po 25 pohľadniciach, ktoré vyšli na jeseň roku 1875. Od tohoto dátumu sa pretrhla lavína - pohľadnice zaplavili svet - zrodil sa nový výrobný odbor, zrodil sa odvtedy najpoužívanejší prostriedok k vyjadrovaniu ľudských vzťahov medzi ľudmi celého sveta. 

    Neskôr sa na korešpondenčných lístkoch začali objavovať súkromné prítlače rozličných firemných značiek, symbolov, kresieb atď. Preto sa napokon od roku 1885 povolila aj tlač súkromných korešpondenčných lístkov s jedinou výhradou - museli mať vytlačený názov "Correspondenzkarte", v Uhorsku "Levelezö lap". 

    Za tridsať rokov sa pohľadnica stala skutočne ľudovým, masovým komunikačným prostriedkom, ktorý obletel a ovládol celý svet. 

    Od roku 1905 sa už objavujú pohľadnice, na ktorých je zadná strana rozdelená na správu a na adresu. Menila sa aj veľkosť pohľadníc. Prvá rakúska poštová karta mala rozmery 122 × 85 mm. Na kongrese Svetovej poštovej únie sa schválila veľkosť 140 × 90 mm, v roku 1925 bola upravená na 148 × 105 mm. V obehu boli síce aj mini a maxipohľadnice, ale v praxi sa neujali. 

    Všimnime si prvú stranu pohľadnice. Už po roku 1870 sa začali objavovať pohľadnice, na ktorých bol pohľad na mesto, na krajinu. Z toho vznikol aj náš názov. Rusi si napr. ponechali pôvodný názov "odkrytoje pismo, otkrytka". Okolo roku 1890 reklamný účel kresby na korešpondenčnom lístku ustúpil a začal prevažovať obraz krajiny alebo iné motívy. Vznikajú príležitostné, blahoprajné, výtvarné, športové, humoristické, vojenské, poľovnícke, ľúbostné a iné pohľadnice. 

    Pestrosť sa rozmáhala aj vo výrobe. Prvé pohľadnice boli jednofarebné, ale čoskoro pribúdali aj viacfarebné. Pri ich výrobe sa začínali používať rozličné techniky: litografia, autolitografia, svetlotlač, zinkografia, chromografia, chromoheliografia atď. Objavujú sa aj plastické pohľadnice, pohľadnice zdobené perím, látkami, úlomkami skla, drevené pohľadnice, s otočnými kotúčmi, s okienkami, za ktorými bola ďalšia tlač, zlaté, strieborné, panoramatické atď. Koncom storočia už kolovali milióny pohľadníc. Nie div, že sa pri toľkom množstve a takej pestrosti motívov stali aj predmetom pre zberateľov a osobitného záujmu spolkov i jednotlivcov. 

    Pohľadnice sprevádzajú všetky významné spoločenské podujatia, v celosvetovom meradle zobrazujú technické vynálezy z rôznych oblastí, populárne osobnosti. Z Francúzska vyšla móda reprodukovať výtvarné umelecké diela a pod. 

    Obdobie medzi rokmi 1896 - 1905 sa nazýva aj zlatým vekom pohľadnicovej tvorby a výzdoba pohľadníc nepoznala zábrany. V roku 1896 prešlo svetom 2 miliardy 306 miliónov pohľadníc. V roku 1906 sa dohodli členské krajiny Svetovej poštovej únie na paušálnom používaní ľavej časti adresnej strany pre korešpondenciu. A týmto rokom skončila éra pohľadníc s dlhou adresou.

    Toto klasické obdobie vo vývoji pohľadnicovej tvorby začalo stagnovať zhruba po roku 1912 a hlavne počas 1. svetovej vojny začala výroba pohľadníc upadať. V povojnovej inflácii v rokoch 1919 - 1925 zanikla pohľadnica takmer úplne. Začala sa presadzovať uniformita, čiernobiela tlač na nekvalitnom papieri a až do konca 2. svetovej vojny sa neobjavilo nič zaujímavého. Nastúpila fádnosť a stereotyp. Ich hodnota spočíva iba v dôležitej dobovej dokumentárnosti, zobrazujúcej hrôzy a dôsledky vojny a politických udalostí.  

    Kvalitatívny obrat k lepšiemu sa zaznamenal až po roku 1965 a spôsobil ho fakt, že sa začali zdokonaľovať tlačiarenské stroje, uplatňovali sa nové vynálezy a postupy v oblasti tlačiarenskej techniky. Pôvodne používaná litografia bola nahradená novými metódami, od fotografických cez ofset, farbotlač a hĺbkotlač až k najmodernejším tlačiarenským technikám, v ktorých sa uplatňujú posledné poznatky vedy a techniky. 

    Napr. v roku 1970 vydávalo maďarské vydavateľstvo Képzömüvészeti Alap Kiadóvállalata v Budapešti ročne 65 miliónov pohľadníc, Holandsko 300 miliónov, z toho 50 mil. zemepisných, ostatné boli blahoželania a gratulácie. Ročná celosvetová produkcia bola 20 - 30 miliárd pohľadníc.

    Vývoj na Slovensku a v Čechách

    Situácia bola podobná ako aj inde vo svete. Aj tu existovali desiatky nakladateľov, tlačiarov, kníhkupcov, zásobujúcich pohľadnicami svoje regióny. Bývalé Československo sa mohlo pochváliť: na jeho území bola vynájdená väčšina moderných tlačiarenských techník:
     
    svetlotlač   - Jakub Husník
    hĺbkotlač  - Karol Klíč
    ofset  - Jakub Herrmann. 

    Z jeho územia bola prvá pohľadnica odoslaná 23. 6. 1873 zo Sněžky - vyrobená bola v Nemecku. Doteraz najstaršou poštou prejdenou pohľadnicou s natlačeným slovenským textom "Pozdrav z Oravy" je pohľadnica z roku 1897. 

    Na prvom mieste medzi vydavateľmi pripomeňme Pavla Socháňa, fotografa, vydavateľa a zberateľa pohľadníc, pôsobiaceho v Martine. 

    V Ružomberku pracovala tlačiareň Karola Salvu, v Banskej Štiavnici vydával pohľadnice Július Grohman. Kníhtlačiar a vydavateľ Leopold Gansel z Trenčína sa zameral predovšetkým na miestopisné a národopisné pohľadnice z bývalej Trenčianskej župy (táto tlačiareň vznikla už v roku 1850). V Novom Meste nad Váhom vydával farebné i ručne kolorované pohľadnice Adolf Horovitz. V 20. a 30. rokoch sa presadzujú na Slovensku pohľadnice označené firemnou značkou TATRA. Sú spojené s menom Márie Urbasiowny-Holúbkovej, ktorá začala s pohľadnicami v Trenčianskych Tepliciach v roku 1919 a výrobu rozšírila po presťahovaní ateliéru a laboratória do Trenčína. Pohľadnice Tatra nie sú tlačené, ale rozmnožované fotografickou cestou. Potom ešte nastupujú ďalšie firmy, napr. LUNA v Banskej Bystrici, LUMEN v Liptovskom Mikuláši, firma KRIVÁŇ mala stánky na staniciach, LICHTIG v Bratislave. 

    Z českých výrobní, ktoré zásobovali aj Slovensko, treba spomenúť najmä firmu Grafo Čuda v Holiciach, Bromografiu v Saudskej a pražské tlačiarne Unie a Neubert. 

    Po oslobodení vznikla v Bratislave firma TATRAN, po znárodnení prevzalo vydávanie pohľadníc družstvo TVAR, neskôr vydavateľstvo OSVETA v Martine, SLOVAKOTOUR (ktorý zaviedol 20-halierový príplatok na rozvoj turistiky) a napokon Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, ktoré ich vydávalo pod hlavičkou PRAVDY.

    V roku 1963 vzniklo v rámci ČTK vydavateľstvo PRESSFOTO v Prahe, ktoré najviac produkovalo aj pre Slovensko. Umelecké pohľadnice vydávalo nakladateľstvo PALLAS, ŠPORT, TATRAPRESS, OBZOR, GRAFOBAL v Skalici. 

    V roku 1970 malé československé vydavateľstvo ODEON vydávalo 6 miliónov pohľadníc ročne. 

    V posledných rokoch došlo k demonopolizácii tejto činnosti a objavili sa súkromní vydavatelia a nové spoločnosti, ako sú AB - ARTPRESS, LITERA, PROVA - reklamná agentúra a AVE - knižné aktivity so sídlom v Bratislave, IPA v.o.s. Levice, JOI - Vysoké Tatry, Gréckokatolícka diecézna charita v Prešove, FOTAR, PALETA - agentúra a FOMEI SLOVAKIA v Nitre, Pavel Sárossy vo Veľkom Šariši, PELIKÁN s.r.o. v Lučenci, ale aj mnohé obecné úrady a iné organizácie a spolky.

    Pohľadnice v zbierkach Slovenskej národnej knižnice

    Charakteristika fondu pohľadníc

    Podnet k zberateľskej činnosti tohto druhu dal tajomník Matice slovenskej Franko Sasinek v článku uverejnenom v Národných listoch v roku 1872 pod názvom "Návod k zbieraniu, skúmaniu a opisovaniu starožitností." 

    Zdôraznil tu, že: K objasneniu histórie nepostačuje len zháňať sa po listinách, rukopisoch a dejepisných knihách, lež nutné je obrátiť pozornosť i na nepísané pamiatky, ktoré z minulosti prešli na nás, t. j. na rozličné starožitnosti.

    Po určitom čase sa pohľadnice začali zbierať a ukladať v skladových priestoroch Matice slovenskej v Martine, ale nerobilo sa s nimi nič. Neevidovali sa, ani sa nespracovávali. Až v roku 1971, keď sa už blížilo sťahovanie do novej budovy na Hostihore, sa začalo o nich premýšľať. V pivnici pod prvou budovou MS sa nazhromaždilo od roku 1964 veľké množstvo pohľadníc z titulu povinného výtlačku a vznikla potreba riešiť otázku ich spracovania. 

    So zbieraním týchto netradičných fondov MS sa vynorilo veľa praktických aj teoretických problémov. Hlavne v teoretickej rovine neboli dopracované základné princípy získavania, koncepcia spracovávania, ochrany a využívania týchto zbierok, čo potom malo dopad aj na praktickú činnosť. 

    Podľa informácií, ktoré sme získali a overovali si u viacerých pracovníkov, sa postupovalo asi nasledovne:

    Fond, ktorý bol zhromaždený, sa pomocou brigádnikov roztriedil do skupín na pohľadnice:
     

    • slovenské
    • české
    • zahraničné
    • príležitostné. 


    (Zahraničné pohľadnice tam boli preto, že na Slovensku sa tlačili aj pre Poľsko.)

    Pohľadnice slovenské sa roztriedili podľa lokalít a v rámci lokality abecedne. Abecedne rozdelené sa pridelili "záujemcom" podľa jednotlivých písmen abecedy na skatalogizovanie. Skatalogizované pohľadnice aj s katalogizačnými lístkami sa postúpili na redakciu. Po redakcii sa odovzdali späť s opravami katalogizátorom na prepis. Takto prepísané katalogizačné záznamy v dvoch exemplároch sa dali knižne zaviazať. 

    Je spracovaný tzv. pomocný lístkový katalóg, pozostáva z katalogizačných lístkov, ktoré sa prvotne spracovali, postupovali na redakciu a potom prepisovali. Nie je však úplný.

    Prírastkový zošit slovenských geografických pohľadníc sa zaviedol v roku 1972. Príležitostné pohľadnice sa evidujú v druhom prírastkovom zošite od roku 1975. Samostatný zošit pre české a inorečové pohľadnice sa zaviedol v roku 1975 s doprírastkovaním roku 1974. 

    Za roky 1964 - 1972 nie je možné zistiť nijaký zápis, evidenciu o prírastku pohľadníc. 

    Pri prírastkovaní sa až do roku 1984 používal numerus currens, s označením spôsobu nadobudnutia. Prírastkové číslo pohľadnice bolo zároveň aj signatúrou. 

    V súčasnosti sú prírastkové zoznamy prístupné verejnosti vo všeobecnej študovni SNK. 

    Fond slovacikálnych geografických pohľadníc tvorí najvýraznejšiu a najhodnotnejšiu časť zbierky. Do revízie v roku 1983 bol fond uložený vo výškovej časti budovy na Hostihore abecedne podľa miest. Ale počas revízie ho museli rozdeliť do 136 škatúľ po 1 000 ks podľa signatúr. 

    Rozsah fondu

    V roku 1979 už mala zbierka zaprírastkovaných slovacikálnych pohľadníc okolo 130 000 jednotiek. Českých a príležitostných bolo spracovaných asi 20 000 pohľadníc. Nezaprírastkovaných a neevidovaných bolo odhadom 200 000 ks. 

    V roku 1984 bolo zrevidovaných celkom 172 000 spracovaných jednotiek, z toho slovenských geografických pohľadníc asi 137 000 jd., českých a inorečových asi 20 000 jd., príležitostných asi 15 000 jd. Nezaprírastkovaný fond tvoril spolu asi 300 000 jednotiek. Postupne sa zbierka doplňovala povinným výtlačkom i ďalším nákupom, takže dnes má spracovaných 150 192 slovacikálnych geografických pohľadníc. Vzhľadom na to, že ročne vychádzalo množstvo pohľadníc, Slovenská národná knižnica sa upriamila na zbieranie slovacikálnych pohľadníc, špeciálne len geografických. 

    Začiatkom storočia bolo 60 tisíc pohľadníc súčasťou knižnice Apponyiovcov. I v ďalších kaštieľoch sa spomínajú podobné zbierky: Stará Ľubovňa, Beladice, Mojmírovce.

    Ako jeden z prvých zberateľov sa uvádza Pavol Socháň. Na začiatku storočia, vlastnil zbierku asi 50 tisíc pohľadníc, ktorá sa zachovala len zčasti v SNK a v SNM v Martine (asi 700 pohľadníc).

    Najstaršia pohľadnica zo Slovenska v zbierkach SNK z roku 1890. Zobrazuje Budatín a vydal ju Eisenschiml et Wachte vo Viedni a je v dvoch exemplároch.

    Ďalšia zobrazuje Rajecké Teplice a prešla poštou 11. 7. 1892. Je s dlhou adresou a je na nej blahoželanie k meninám. Je to ručne kolorovaná pohľadnica, so siedmymi čiastkovými zábermi, zdobená ružovou kvetinovou vetvičkou. Je opečiatkovaná vlastníckou pečiatkou Otmara Gergelyia z Nitry. Z toho istého roku je pohľadnica z Piešťan, ktorú vydal Lusch vo Wiedni. 

    Po nej nasleduje z roku 1894 pohľad na mesto Trenčín s hradom a z roku 1896 - Beckov, vydaná v Pesti R. T. 

    Z roku 1897 má SNK 7 pohľadníc, z r. 1898 - 74 ks, z r. 1899 - 120 ks pohľadníc.

    Zásady doplňovania

    Povinný výtlačok. Vydavateľ je povinný posielať SNK všetky tlačoviny vydané na území Slovenska v určitom počte, podľa stanovených kritérií v zákone. Problém je však v tom, že túto povinnosť si vydavatelia neplnia dôsledne. Pohľadnice by sa mali posielať v rámci povinného výtlačku v dvoch exemplároch. 

    Kúpa. V prípade, že pohľadnica nepríde ako povinný výtlačok, získavajú ju pracovníčky Strediska retrospektívneho doplňovania kúpou od súkromných osôb alebo v antikvariátoch, prípadne darom. 

    Najväčšie zásluhy na budovaní fondu pohľadníc v SNK má Dr. Jozef Telgársky. Bol vedúcim pracovníkom doplňovania fondov a hlavným iniciátorom nákupu pohľadníc v 70-tych a 80-tych rokoch. Jemu vďačíme za takmer 25 tisícový fond od Otmara Gergelyia z Nitry, takmer 27 tisíc pohľadníc od L. Voříška zo Znojma a asi 17 tisíc od Dr. Antonína Kočendu z Bučovíc na Morave, ktorého považujeme za "kráľa pohľadníc". Ten vlastní zbierku 2 milióny pohľadníc - vari najväčšiu na svete. Dr. Telgársky mal veľké plány s pohľadnicami. Navrhoval budovať aj fond multiplicitných pohľadníc, ktoré chcel na burzách vymieňať so zberateľmi a tak rozširovať zbierku SNK. Žiaľ, mal veľmi širokú škálu záujmov a tak sa jeho veľkolepé plány doposiaľ neuskutočnili. Tieto údaje sme objavili v ručne písanom Prírastkovom zošite - Slovaciká, kde sú zaevidované aj adresy predávajúcich a nákupné ceny pohľadníc. 

    Dar. V ojedinelých prípadoch sa stáva, že SNK dostane do daru od súkromných osôb aj niekoľko pohľadníc. Ale je to veľmi zriedkavý prípad. V dnešnej dobe si väčšinou každý radšej nechá zaplatiť aj za malý počet pohľadníc či iných dokumentov. Ak sa však takýto prípad stane, pracovníčka tohoto referátu zapíše adresu dodávateľa, pridelí mu poradový kód a napíše darcovi ďakovný list. Potom presunie pohľadnice na ďalšie spracovanie.

    Mnohé pohľadnice, ktoré majitelia darovali SNK, sú aj podpísané a opatrené venovaním. Takto vznikla aj celkom pekná a kompletná zbierka pohľadníc mesta Kremnica. 

    Výmena. V rámci Oddelenia doplňovania fondov existuje aj Stredisko zahraničnej výmeny dokumentov. Jeho úlohou je získavať predovšetkým zahraničné slovaciká a spolupracovať so zahraničnými partnermi. Tieto kontakty sú veľmi cenné ako pre SNK, tak aj pre partnerov, lebo si navzájom vymieňajú knihy a iné tlačoviny podľa záujmu a potreby bezplatne. Jednotlivé referáty (anglický, nemecký, francúzsky, český, maďarský atď.) majú spolu 700 partnerov. Väčšinou spolupracujú s národnými knižnicami, napríklad aj na takom Novom Zélande alebo v Afrike. Ich spolupráca je naozaj pestrá a zaujímavá. 

    Formy spracovania a sprístupňovania

    Po získaní pohľadnice do fondov nastupuje linka počítačového spracovania, ktorá umožňuje využitie pohľadníc. Aj keď je to veľmi komplikované a zdĺhavé, musí sa každá jedna pohľadnica zvlášť zaprírastkovať, opečiatkovať a počítačovo spracovať v programe ALEPH. 

    Slovenská národná bibliografia

    Snahy Národného bibliografického ústavu SNK ako národnej bibliografickej agentúry boli zamerané v deväťdesiatych rokoch na splnenie odporúčaní IFLA UBCIM, podľa ktorých má národná bibliografia vychádzať v štyroch podobách:
     

    • v tlačenej podobe
    • disketovej form
    • vystavovanie na Internete
    • CD ROM. 
    V roku 1997 sa podarilo túto náročnú úlohu splniť, keď vyšlo prvé číslo CD ROM-u Slovenská národná bibliografia. Programovacie pracovisko AiP Beroun je dodávateľom softvéru, ktorý umožňuje poskytovať rozličné služby - rešeršné, informačné, preberať záznamy pre katalógy, pre retrokonverziu atď. Od začiatku obsahuje bibliografické záznamy kníh, ktoré sú automatizovane spracované od roku 1976. Ďalšou veľkou súčasťou disku sú špeciálne typy dokumentov - t. j. v súčasnosti série B - S, kde patria aj pohľadnice. Dokumenty sérií B - S sú na CD ROM-e spracované od roku 1981.

    Priebežne sa registrujú všetky vydané pohľadnice. Pre bádateľov je výhodné použiť štvrťročník registračného radu série B - S. Pohľadnice sú tu spracované spolu so špeciálnymi typmi dokumentov, ako sú periodiká, mapy, dizertačné práce, špeciálne tlačoviny, firemná literatúra, grafika, hudobniny, oficiálne dokumenty, audiovizuálne dokumenty, slepecké tlače, normy a elektronické zdroje. Všetky geografické pohľadnice sú zahrnuté pod MDT 908 Vlastiveda a umelecké pohľadnice pod triednik 76 Grafika. Zošit obsahuje podrobné registre: autorský, ostatných autorov, korporácií, názvový, predmetový, ISBN, regionálno-geografický a na záver register sérií.

    Okrem týchto druhov spracovania v roku 1973 Matica slovenská vydala knižne jeden katalóg, ktorý spracovala Dana Hrevušová pod názvom Katalóg slovenských pohľadníc I. Zachytáva turistické pohľadnice, používané v poštovom styku a vyhotovené zväčša ako priemyselne rozmnožené fotografie z rokov 1964 - 1971. No nie je to materiál úplný, lebo nebola možnosť takej kontroly, ako pri ostatných druhoch tlačí, pre ktoré jestvujú vydavateľské i tlačiarenské zoznamy. Ako pomôcky sú vypracované registre autorský a tematický. Ikonografický materiál nadobúda čoraz väčší význam. Prvý katalóg slovenských pohľadníc splnil svoje poslanie z hľadiska dokumentárneho, ale aj kultúrno-osvetového. Škoda len, že sa v ďalšom vydávaní nepokračovalo. Aj ďalšie zväzky by boli výbornou pomôckou tak pre bádateľov, ako aj pre pracovníkov knižníc a informačných centier v celej republike. Okrem toho vo všeobecnej študovni SNK sú verejnosti prístupné Súpisy slovenských geografických pohľadníc, usporiadané abecedne podľa názvu A - Ž v 32 zväzkoch, Pohoria 1 zv., Vysoké Tatry 12 zv. a doplnky 3 zv.

    Oddelenie fotodokumentačných pamiatok Archívu literatúry a umenia SNK

    Okrem zbierok Ústavu knižničných fondov SNK vlastní veľmi hodnotnú a veľmi peknú zbierku starých pohľadníc aj Oddelenie fotodokumentačných pamiatok ALU. Toto oddelenie doplňuje svoje fondy iba výberovo, iba keď ide o pohľady na mestá, historické budovy, pomníky a iné kultúrne pamiatky, ku ktorým sa viaže historicky nejaká osobnosť našich kultúrnych dejín. 

    Preto je pomerne náročné ho podrobnejšie charakterizovať, lebo existuje rozptýlene, zaradený medzi inými fotografickými dokumentami a nie je vyčlenený. Ani v spracovanom lístkovom katalógu mnohokrát nie je poznámka, že ide o pohľadnicu, je len popis zobrazovaného záberu. Popis neuvádza ani meno vydavateľa, či fotografa, ani rok vydania. Venuje sa iba zobrazovanej udalosti. Preto bolo veľmi náročné sa vôbec dopátrať bližších informácií. 

    Podarilo sa nám zistiť iba toľko, že veľmi hodnotnú zbierku tvoria napríklad pohľadnice z Bardejova, Vysokých Tatier, či Piešťan, ktoré sú zo začiatku tohto storočia. Väčšinou sú ručne kolorované a ich autormi najčastejšie je Karol Divald a Pavol Socháň. Je veľká škoda, že fond je vo väčšej miere nespracovaný. Je len zaprírastkovaný, ale bez podrobnejšieho popisu. Teda je evidovaný pod prírastkovými číslami a je abecedne rozdelený. A navyše, pohľadnice miest súvisiace s nejakou osobnosťou sú radené abecedne pod personálie. Takže je takmer nemožné ich objaviť. To veľmi sťažuje orientáciu v zbierkach tak bádateľom ako aj vlastným pracovníkom. Spracovaný fond je samostatne rozdelený na pozitívy a negatívy. 

    V študovni ALU má bádateľ možnosť si vyhľadať v kartotéke predmetný materiál, ktorý mu pracovníčky na objednávku vopred pripravia. Je možné pre záujemcov vyhotoviť aj fotokópie i zväčšeniny podľa záujmu bádateľov. Táto služba čitateľom je platená.

    Využívanie fondu

    Zbierku pohľadníc Slovenskej národnej knižnice využívajú bádatelia, ročne sa eviduje asi 200 - 300 požiadaviek. Najčastejšie sú to zostavovatelia monografií rôznych jubilujúcich miest a obcí, Slovenská televízia a podobne. Častokrát sú výpožičky aj omylom, keď si čitateľ nevšimne v počítači signatúru SP a očakáva, že mu prinesú knihu. 

    Môžeme uvažovať aj nad vhodnou propagáciou tohto jedinečného informačného fondu. O zbierkach môžeme informovať kultúrnu verejnosť v dennej tlači, televízii a odborných časopisoch. Budovanie zbierok pohľadníc v SNK považujeme za nevyhnutné, lebo predstavujú jedinečný zdroj informácií o národnej a lokálnej histórii, o kultúrnej vyspelosti národa, o úrovni typografie na Slovensku. 

    Návštevník SNK často ani nevie, že knižnica takéto dokumenty uchováva, preto si ich ani nežiada. Keby bol zo strany verejnosti väčší záujem, tak by kompetentní pracovníci začali tento problém serióznejšie riešiť a zlepšilo by sa aj spoločenské postavenie SNK. 

    Mnohé inštitúcie sa o túto tlač nezaujímajú, neprikladajú jej dostatočnú dôležitosť, nevedia oceniť jej význam. Je to na škodu veci, lebo práve pohľadnica nám môže dokumendovať premenu našej spoločnosti, životného prostredia, výstavbu miest a dedín, úroveň technického vývoja, kultúru odievania a bývania. Pracovníci mnohých knižníc však nepovažujú pohľadnice za plnohodnotnú súčasť fondov a pokladajú za zbytočné vyčleniť časť finančných prostriedkov na tieto dokumenty. Je všeobecne známe, že tieto inštitúcie nemajú veľmi rady zbieranie drobných tlačí, ako napríklad pohľadníc, pretože je to náročné na čas a vyžaduje si to viac drobnej - mravenčej práce. 

    Pri dopĺňaní fondov sa vždy viac kladie dôraz na textové dokumenty. No v dnešnom svete audiovizuálnych dokumentov hrá čoraz väčšiu úlohu rýchle sprostredkovanie informácií. Človek nie je nútený čítať texty, ale oboznámi sa s obsahom prostredníctvom zvukového, obrazového alebo zvukovo - obrazového záznamu. V súčasnosti je tento spôsob komunikovania stále viac aktuálnejší. Toto konštatovanie platí aj pre pohľadnice. 

    Porovnanie SNK s inými inštitúciami

    Pohľadnice (na základe odpovedí z dotazníkov z Okresných knižníc na Slovensku k výskumnej úlohe R-O-K1 - Budovanie a využívanie fondov v ľudových knižniciach) zbiera len Okresná knižnica v Prešove a Východoslovenské múzeum v Košiciach zbiera pohľadnice s regionálnou tematikou.

    Univerzitná knižnica v Bratislave

    Vzácnou zbierkou pohľadníc sa môže pochváliť aj Univerzitná knižnica v Bratislave. V súčasnosti ich eviduje okolo 40 tisíc kusov, hlavne z rokov 1965 - 1991. Pohľadnice sú spracované a ukladané do krabíc s priečinkami označenými písmenami abecedy. Na zadnú stranu sa píše prírastkové číslo, dátum spracovania a označí sa exlibrisom UK. Nové pohľadnice sa evidujú v knihe prírastkov. V súčasnosti je fond neprístupný a nepracuje sa s ním.

    Mestské múzeum v Bratislave

    Mestské múzeum v Bratislave vlastní jednu z najstarších zbierok pohľadníc. Bolo založené v roku 1868 a už vtedy boli pohľadnice súčasťou jeho zbierok. Okolo roku 1918 sa vyčlenili pohľadnice ako samostatný zbierkový materiál. Pohľadnice nie sú podrobne spracované, robí sa iba ich evidencia od roku 1969. V súčasnosti eviduje okolo 15 800 kusov pohľadníc.

    Podtatranské múzeum v Poprade

    Muzeálna knižnica eviduje asi 600 kusov pohľadníc dokumentujúcich národné kroje z podtatranských obcí Ždiar, Batizovce, Štôla, Štrba, Važec a pod., vydávané Slovakotourom v roku 1940 a pohľadnice Karola Plicku, vydávané Národopisným odborom MS v Martine. 

    Medzi najvzácnejšie patria fotografie z Vysokých Tatier z roku 1898 (36 kusov), z ateliéru Stengel Drážďany. Zachytávajú prvopočiatočné stavby kúpeľov, horských chát, súkromných víl, ale i ľud v krojoch, najmä podtatranských povozníkov (fiakrov).

    Literatúra
     

    1. ALBERTY, Július. 1991. Pohľadnice našich miest a mestečiek. In.: Obzor Gemera-Malohontu, 1991, č. 4, s. 121 - 128. 
    2. BADÍKOVÁ, Magda. 1988. Dokumentácia slovenských kúpeľov a Piešťan na starých pohľadniciach. In: Balneologický spravodajca 1987. Bratislava, Alfa 1988. s. 98 - 109. 
    3. BARTOŇ, Otto - ZIKA, Michal. 1983. Československé pohľadnice s natlačenou známkou 1950 - 1953. Bratislava, 1983. 185 s. 
    4. BERKA, Miroslav. 1970. Pohlednice jako důležitý společenský činitel. Almanach světové výstavy pohlednic 1870 - 1970. Brno, Technické museum 1970, s. 5. 
    5. BOHUŠ, Ivan. 1985. Sto rokov tatranských pohľadníc. In: Vysoké Tatry, roč. 24, (1985), č. 2, s. 22 - 23. 
    6. BOHUŠ, Ivan. 1989. Jubileum fotografie a Vysoké Tatry. In: Vysoké Tatry, roč. 28, (1989), č. 5, s. 14 - 15. 
    7. BONKO, Ivan. 1985. Pohľadnice nielen z dovolenky. In: Nové slovo, roč. 4, (1985), č. 34, s. 7. 
    8. CMOREJ, Július. 1992. Hodnota starých pohľadníc. In: Historická revue, roč. 3, (1992), č. 4, s. 32. 
    9. ECKER, Juraj. 1990. Pohľadnica. Bibliografický prehľad. In: Čitateľ, roč. 39, (1990), č. 4, s. 136 - 137. 
    10. FÁBRY, Viliam. 1996. Pohľadnice nie sú len na písanie. In: Národná osveta, roč. 6, (1996), č. 10, s. 2. 
    11. GAŠPAR, Ján. 1998. Ktorá je najstaršia? Vysoké Tatry, roč. 37, 1998, č. 1, s. 24 - 25, č. 2, s. 24 - 25. 
    12. HLAVÁČ, Ľudovít. 1987. Dejiny fotografie. Martin, Osveta 1987. 542 s. 
    13. HLAVÁČ, Ľudovít. 1989. Dejiny slovenskej fotografie. Martin, Osveta 1989. 510 s. 
    14. HLAVÁČ, Ľudovít. 1984. Fotografické pohľadnice Pavla Socháňa. Výtvarníctvo - fotografia - film, r. 22, 1984, č. 4, s. 14 - 15. 
    15. HREVUŠOVÁ, Dana. 1973. Katalóg slovenských pohľadníc I. Martin, Matica slovenská 1973. 328 s. 
    16. KOVÁČIKOVÁ, Mira. 1990. Pokojný závan minulosti. In: Vysoké Tatry, roč. 29, (1990), č. 5, s. 26. 
    17. KUCIANOVÁ, Anna. 1999. Súčasný stav spracovania CD ROM-u SNB a MDT. Nepublikovaný materiál. 3 s. 
    18. KUCIANOVÁ, Anna. 2000. Štandardy pre spracovanie dokumentov. Nepublikovaný materiál. 3 s. 
    19. KUKUČKOVÁ, Elena. 1984. Budovanie a využívanie fondu pohľadníc v SNK v MS. Nepublikovaný materiál. 4 s. 
    20. LEHOCKÁ, Darina. 1983. Analýza stavu fondu pohľadníc (15. 5. 1983). Nepublikovaný materiál. 3 s. 
    21. MUNTÁG, S. - WINKLER, T. 1995. Matica slovenská. Pracoviská - zbierky - služby. Martin, Matica slovenská 1995. 63 s. 
    22. REPČÁK, Miroslav. 1994. Priekopník fotografie Karol Divald. In: Obrazový archív 2. Martin, Matica slovenská 1994, s. 119 - 127. 
    23. SBÍRÁME pohlednice. I. díl. Praha, Ústredný kultúrny dom železničiarov 1991. 89 s. 
    24. SEDLÁKOVÁ, Viera. 1994. Fotografická tvorba Pavla Socháňa. In: Obrazový archív 2. Martin, Matica slovenská 1994, s. 128 - 137. 
    25. SOKOLÍK, Viliam. 1989. Fotografický archív v Matici slovenskej v Martine. In: Obrazový archív 1. Martin, Matica slovenská 1989, s. 45 - 95. 
    26. SOKOLÍK, Viliam. 1969. Nepísané pamiatky Matice slovenskej 1863 - 1969. Matica slovenská, Martin 1969. 48 s.
    27. SOKOLÍK, Viliam. 1994. Stav a problémy výskumu ikonografických materiálov ako historických prameňov na Slovensku. In: Obrazový archív. Martin, Matica slovenská 1994, s. 9 - 43. 
    28. ŠOKA, Milan. (1991). Výstava "Staré pohľadnice Banskej Bystrice (1889 - 1930)" v Stredoslovenskom múzeu. In: Múzeum, roč. 36, 1991, č. 3, s. 48. 
    29. ŠVORC, Peter. 1989. Fotografický materiál v zbierkach Podtatranského múzea v Poprade a jeho význam pre regionálnu históriu. In: Obrazový archív 2. Martin, Matica slovenská 1989, s. 73 - 76. 
    30. TELGÁRSKY, Jozef. 1980. Slovenská pohľadnica. In: Vlastivedný časopis, roč. 29, (1980), č. 4, s. 157 - 160. 
    31. TELGÁRSKY, Jozef. 1973. Úvod. In: Hrevušová, Dana: Katalóg slovenských pohľadníc I. Martin, Matica slovenská 1973, s. 5 - 6. 
    32. TRAJTEL, Eugen. 1994. Pohľadnica ako informačný prameň a zbierkový materiál knižníc. Bratislava, Diplomová práca 1994. 50 s. 
    33. V.  T. 1992. Bratislava - Podhradie, svedectvo pohľadníc. In: Múzeum, roč. 37, (1992), č. 2, s. 49.


    FILOKARTIA - KARTOFÍLIA

    Zbieranie pohľadníc je ušľachtilý koníček, ktorý bol podnietený širokou škálou tematických skupín veľmi skoro. Prvá zmienka pochádza z r. 1879. Skutočná kartofília alebo filokartia (ako nazvali tento koníček) prepukla v rokoch 1894-1906. V tomto období bolo zbieranie pohľadníc módnou horúčkou, obzvlášť medzi ženami, muži ostro protestovali a došlo to až tak ďaleko, že vydali protestnú pohľadnicu s textom "Dočerta s pohľadnicami". 

    Dňa 16. 5. 1900 bol do Prahy zvolaný Prvý zjazd zberateľov pohľadníc. V tom čase bolo usporiadaných aj niekoľko výstav medzinárodných, napr. 1. 11. 1899 v Norimbergu, v r. 1900 v Budapešti. Táto klasická éra zbierania pohľadníc zanikla 1. svetovou vojnou a nasledujúcou infláciou. Obdobie temna môžeme iba ľutovať, lebo pohľadnica je v každom prípade svedkom a výrazom doby. 

    Prvá svetová výstava pohľadníc ORBIS PICTUS konaná od 25. 5. do 28. 6. 1970 v ČSSR k oslave 100. výročia vzniku pohľadnice vstúpila do dejín. Konala sa v Technickom múzeu v Brne a Matica slovenská sa tam zúčastnila ako vystavovateľka a spoluusporiadateľka. Na tejto výstave bol prvýkrát vystavený špeciálny výber fondov Slovenskej národnej knižnice a Archívu literatúry a umenia. 


Zaraďte si link projektu medzi obľúbené adresy.
Ako? Stisnite prosím naraz nasledujúce dve klávesy CTRL+D!