Remeslá a cechy

Erb cechu sevcov
Cechy si vytvorili aj svoje erby. Prvý cech v Nitre mali ševci v roku 1583.

Erb cechu zámočníkov
Erb cechu zámočníkov

Erb cechu mäsiarov
Erb cechu mäsiarov

Erb cechu kamenárov
Erb cechu kamenárov

Erb cechu tkáčov
Erb cechu tkáčov

Erb cechu klobučníkov
Erb cechu klobučníkov

Erb cechu gombíčkárov
Erb cechu gombíčkárov

Erb cechu stolárov
Erb cechu stolárov

V 9. storočí nebol ešte veľký rozdiel medzi poľnohospodárom a remeselníkom. Aj keď zrejme výrobcovia zbraní alebo šperkári pracovali v opevnených hradiskách, kde mali odbyt svojich výrobkov u najzámožnejšej vrstvy. Okrem toho existovali aj hrnčiari, kováči, sklári a kamenári.
V 12. storočí mala Nitra kvitnúce poľnohospodárstvo a bola významným trhovým strediskom. Remeselníci umiestňovali svoj tovar na pravidelne konaných trhoch. Trhové mýto plynulo do kráľovskej pokladnice, avšak časť tejto sumy dával panovník nitrianskemu špitálu.
V 13. storočí mala Nitra už úplne mestský charakter a 2. septembra 1248 boli Nitre pridelené mestské výsady, pozri História. Toto umožnilo ešte rýchlejší rozvoj remesiel a obchodu.
V 14. storočí stredoveká spoločnosť bola na svojom vrchole. V Nitre bola situácia sťažená tým, že mesto aj s hradom zničili vojská Matúša Čáka Trenčianskeho. Obyvatelia sa len pomaly vracali späť do mesta. Odbyt remeselných výrobkov bol hlavne u mešťanov a biskupského dvora. Najrozšírenejšie boli remeslá spojené s pôdohospodárstvom ako mlynár, mäsiar, kováč, ale pracovali tu aj čižmári, súkenníci, krajčíri. O vážnosti postavenia remeselníkov svedčí to, že od druhej polovice 14. storočia sa remeselníci objavujú aj v mestskej rade.
Dynamický rozvoj remesiel nastal v 16. storočí, v čase tureckých vojen. Nitra sa stala pohraničnou protitureckou baštou a v meste sa pohybovalo značné množstvo vojakov, ktorí kupovali výrobky miestnych remeselníkov. Významným odbytom ich výrobkov boli pravidelné týždenné trhy, ktoré sa konali v utorok a piatok a štyri výročné jarmoky. Remeselníci pracovali vo svojich dielňach spolu s tovarišmi a len máloktorí mali popri dielni aj svoj obchod. V tomto období sa aj nitrianski remeselníci začali združovať do cechov.

Cech - pochádza zo staronemeckého zëche - bratstvo, združenie. Je to profesné združenie pracovníkov jedného remesla v jednom meste. Ich činnosť bola riadená artikulami, ktoré koordinovali spoločnú výrobnú a obchodnú činnosť príslušného remesla, ale aj kvalitu, cenu a množstvo výrobkov a výuku učňovského dorastu. Prvé cechy sa objavili na začiatku 14. storočia.

V Nitre vznikol ako prvý cech obuvníkov roku 1583 a nasledovali
1585 - kováči, zámočníci a mäsiari
1593 - gombíčkári
1630 - kožušníci
Do konca 17. storočia v Nitre pracovalo 13 cechov.

Koncom 18. storočia vyvíjali činnosť nasledovné cechy:

spájané s potravinárskou výrobou - mlynári, pekári a mäsiari
s potrebami pre gazdovstvo - kamenári, kováči, zámočníci, stolári, povrazníci, hrnčiari
a tí, ktorí pracovali pre oblasť odievania - tkáči, halenári, krajčíri, kožušníci, gombíkári, obuvníci, čižmári a klobúčníci. obr. Erb cechu mlynárov
Ostatné remeslá (asi 40) sa združovali do spoločných cechov. Najvýnosnejším remeslom bolo mäsiarstvo.

Rozvojom priemyselnej výroby v 19. storočí nastal úpadok remeselného stavu. Keďže cechy predpisovali aj cenu a množstvo výrobkov a vylučovali akúkoľvek konkurenciu, stávali sa postupne brzdou pokroku a do popredia sa dostal manufaktúrny spôsob výroby. V roku 1851 vyšlo kráľovské nariadenie, ktoré obmedzilo práva cechov a zakazovalo zriaďovať nové. V roku 1872 boli cechy zrušené. Remeselníci sa neskôr začali združovať v korporáciách, ktoré ich mali chrániť pred neregistrovanými a vidieckymi výrobcami a zároveň sa starali o chorých, starých členov a dorast. V roku 1885 vznikla Nitrianska priemyselná korporácia.

Počet osôb v remeslách a živnostiach v Nitre v rokoch 1752 a 1828


		1752								1828

								cukrár			 1 
čižmári 20 čižmári 19
debnári 3 -
garbiar 1 -
gombíkári 2 gombíkári 4
halenári 17 halenári 17
hodinár 1 hodinári 3
hrebenár 1 hrebenári 2
hrnčiari 3 hrnčiari 4
hudobníci 2 -
ihliar 1 -
klampiar 1 -
klobučníci 5 klobučník 1
kníhviazači 2 kníhviazač 1
kolár 1 kolári 8
- kotlár 1
kováči 5 kováči 15
kožušníci 6 kožušníci 6
krajčír nemecký 1 krajčíri 38
krajčíri uhorskí 6 -
kramári 6 kramári 12
maliar 1 maliar kariet 1
mäsiari 6 mäsiari 4
medikováč 1 mediar 1
medovníkár 1 medovníkár 1
murári 3 murári 49
mydliari 2 mydliari 2
obchodník s volmi 1 -
- obchodníci so železom 23
obuvníci 7 obuvníci 10
- oceliar 1
- okuliarník 1
pekár 1 pekári 7
- potrubník 1
- puškári 2
ránhojiči 3 -
remenár 1 -
- rukavičkár 1
sedlár 1 sedlár 1
sitár 1 -
sklenár 1 sklenári 4
sochár 1 -
staviteľ 1 stavitelia 3
stolári 3 stolári 10
strihač súkna 1 -
súkenníci 3 -
tesár 1 tesári 18
tkáč 1 tkáč 1
tokár 1 tokár 1
zámočníci 4 zámočníci 6
zlatníci 3 zlatník 1
114 osôb 262 osôb
Erb cechu pekárov
Erb cechu pekárov

Každý cech mal svoj vlastný erb, v ktorom boli symboly remesla. Tieto erby sa v rámci jedného remesla navzájom mierne líšili, ale napríklad mäsiari mali vždy v erbe býka, ševci topánku, pekári svoje produkty a pod.
Vyobrazené cechy sú prevziate s publikácie Cechové znaky
od autorov Jozefa Nováka a Jána Šveca.


ÚVOD HRAD HISTÓRIA GALÉRIA OSOBNOSTI REMESLÁ A CECHY KLÁŠTOR A RÁDY KONTAKT