itra je najstaršie slovenské mesto, ktoré je písomne doložené. Zo severu ju ohraničuje pohorie Tríbeč, ktoré je súčasťou Karpát, s dominujúcim Zoborom / 588 m.n.m./ a z juhu severné výbežky Podunajskej nížiny. Mesto leží na oboch stranách rovnomennej rieky a jej zemepisná poloha je 48°15´ severnej zemepisnej šírky a 18°10´zemepisnej dĺžky. Priemerná ročná teplota sa blíži k 10 °C a priemerné zrážky sú okolo 550 - 600 mm.

Tieto slová sú najstaršou písomnou zmienkou mesta a vládcu z územia Slovenska. Nachádzajú sa v spise De Conversio Bagoarorum et Corantanorum - O obrátení Bavorov a Korutáncov, ktorý vznikol v roku 871. Zmienka sa však týka roku 828 (829).

Osídlenie

Prvé známky osídlenia z tejto lokality sú paleolitické, zo staršej doby kamennej, staré asi 30 000 rokov. Najstaršie známe etnikum sa tu vyskytovalo v 7. až 4. st. pr. n. l. a boli to kočovné skýtsko-trácke kmene. V 4. - 2. st. pr. n. l. sem prichádzali v niekoľkých vlnách Kelti. Tí už poznali hrnčiarstvo aj kováčstvo a ich spoločnosť už bola sociálne delená. V roku 60 pr. n. l. ich vytlačili Dákovia. V roku 6 n.l. prekročili Dunaj rímske légie. V polovici 1.st. tu vytvoril západogermánsky kmeň Kvádov kráľovstvo na čele s kráľom Vanniom. V 5. st. pri sťahovaní národov prišli s východu na naše územie prvé slovanské kmene a v 6. st. Avari.

Pôvod názvu Nitra

Najstarší názov mesta je Nitrava, ktorý bol neskôr skrátený na Nitra a je zrejme slovanského pôvodu. Existujú však i iné názory na pôvod názvu mesta:
1. Mesto i rieku pomenoval germánsky kmeň Kvádov v 1.-2. storočí
2. Z nemeckého slova Niederau - Nižná voda alebo Nižný háj
3. Slovanského pôvodu, podľa povrchových ložísk "nitra" t.j. liadku, síku a sanitry, ktoré sa nachádzali v okolí Nitry

Pôvod dvojitého kríža a vznik nitrianskeho erbu

V čase, keď mesto dostalo v roku 1248 výsady slobodného kráľovského mesta začalo aj používať svoj erb, ktorým sa stala obrnená ruka držiaca vlajku s ležiacim dvojitým (patriarchálnym) krížom.

Jeho korene však siahajú do raného stredoveku do Byzantskej ríše. Prvýkrát sa dvojitý kríž objavuje na zlatých minciach byzantského cisára Theofila (829 - 842). Objavuje sa aj na minciach jeho syna Michala III (842 - 867), ktorý na žiadosť veľkomoravského panovníka Rastislava poslal na naše územie Cyrila a Metoda. Prostredníctvom nich sa dvojitý kríž dostal až k nám. Po zániku Veľkej Moravy v novovznikajúcom Uhorskom Kráľovstve sa náznak dvojitého kríža objavuje na minciach prvého uhorského kráľa Štefana I (997 - 1038) a jednoznačný dvojitý kríž je na minciach nitrianskeho vojvodu Bela (1048 - 1060) a neskoršieho kráľa Bela I (1061 - 1063). Tieto mince sa razili v Nitre. V 12. storočí sa začali používať erby a mnohí uhorský panovníci mali v erbe dvojitý kríž. Mal ho aj Belo IV (1235 - 1271), ktorý podporoval rozvoj miest a udeloval aj právo používať kráľovský znak, teda dvojitý kríž. Dvojitý kríž majú vo svojich erboch aj niektoré iné slovenské mestá, Topolčany, Žilina, Šurany, Zvolen atď, a vo všeobecnosti bol považovaný za symbol severného Uhorska, teda Slovenska.

Najstarší panovníci z nášho územia

Biatec - patril ku keltskému kmeňu Bojov, najstarší známy panovník z územia Slovenska, žil v pol. 1. st. pred naším letopočtom.

Vannius - kvádsky kráľ, panoval na území západného Slovenska v pol. 1. st. n. l.

Najstaršie nadkmeňové a štátne útvary našich predkov a ich spojenie s regiónom Nitry

Samova ríša - (623 - 658) franský kupec Samo zjednotil slovanské kmene na území dnešného juhozápadného Slovenska. Bola to silná ríša, ktorá odolávala i náporom Franskej ríše.

Nitrianske kniežatstvo - jeho počiatky nie sú známe a trvalo do roku 833, kedy jeho vládca, knieža Pribina, musel utiecť z Nitry pred Mojmírom. /pozri História /

Veľkomoravská ríša - (833 - 907), z čias VM máme písomne doložené tri sídla. Jedným z nich je Nitra ako Nitrawa, ďalej Devín ako Dowina a Bratislava ako Pressalauspurch. /pozri História /

Panónske (Blatnohradské) kniežatstvo - vzniklo po pridelení Panónie Ľudovítom Nemcom, kráľom Franskej ríše, Pribinovi, asi v roku 847. Vládli v ňom postupne Nitrania Pribina, jeho syn Koceľ a Chorvát Braslav.