Seri / Pima Bajo / Tohono O'odham

In this page, placenames from these peoples of the Sonora desert: Seri, Pima Bajo (Oob No'ok) and Tohono O'odham (Papago-Pima).

Check the Native American sub-index.

Orri honetan, Sonora basamortuko hizkuntza hauek ditugu zerrendatuak: Seri, Pima Bajo (Oob No'ok) eta Tohono O'odham (Papago-Pima).

Ikus Ameriketako hizkuntzen azpi-aurkibidea



Seri

Some 700 people speak Seri in the coast of Sonora desert in Mexico, in two towns: El Desemboque del Río San Ignacio (Haxöl Ihom) and Punta Chueca (Socáaix). The language may be related to the Yuman languages once spoken in California. The Seri, the last hunter-gatherers of North America, are few, but they remain attached to their language and culture, and they have even prospered from a group of just 200 in the 1920's. The Seri call themselves Comcáac (singular: Cmique) and the native name of the language is Cmique Iitom.

->

 

Cmique Iitom

700 Seri hiztun bizi dira Sonorako basamortuan, Mexikon, bi herrixkatan: El Desemboque del Río San Ignacio (Haxöl Ihom) eta Punta Chueca (Socáaix). Gutxi dira (hala ere, hazi egin dira 1920 inguruan 200 baitziren), baina beren hizkuntza eta kulturari eusten diote, Ipar Amerikako azken ehiztari-biltzaile izan dira indar hauek. Beren hizkuntza Kaliforniako Yuma taldeari lotua egon liteke. Seri herriak Comcáac esaten dio bere buruari (singularrean: Cmique) eta mintzairaren jatorrizko izena Cmique Iitom da


Gaztelaniaz / Spanish

Seri

Bahía Kino Viejo

Hahjö Itcoj / Soosni Itáai

Bahía San Jorge

Tear Iimt

Baja California

Hant Ihíin

Cabo Tepoca

Hast Heeque Coopol

Caborca

Xapij Icápcoj

Campo Almon

Xana

Campo Dólar

Hast Quipac / Zep Iti Yahitim

Campo Dos Amigos

Saps

Campo Egipto

Xoop Cacöla

Campo Español

Xnit

Campo Ona

Oona

Campo Sargento

Zaaj Cheel

Campo Víboras

Quipcö Coospoj

Canal del Infiernillo

Xepe Coosot / Xepe Heeque

Cerro de la Campana

Hast Quisloj

Cerro Pelón

Hast Yaxáxoj

Cerro Picú

Haquéjöc Yaii

Cerro Pinto

Hast Cosni

Cerro Prieto

Iipx An

Cerro San Nicolás

Hacac

El Desemboque del Río San Ignacio

Haxöl Ihom

Ensenada de Perros

Taij It

Guaymas

Hasoj Iyat / Soj Iyat

Hermosillo

Hezitmísoj / Hasoj Icot / Hax Ipac

Isla Alcatraz

Soosni

Isla Cholludo

Hast Isel

Isla Dátil

Hastáacoj

Isla de San Esteban

Coftécöl

Isla de San Lorenzo

Coof Coopol Iti Ihom

Isla del Angel de la Guarda (la parte norte)

Xazl Iimt

Isla del Angel de la Guarda (la parte sur)

Txamojíil Yacái

Isla del Tiburón

Tahéjöc

Isla La Reina

Hast Heepni

Isla Patos

Hast Otíipa

Isla Rasa

Hacat Iti Yapénet

Isla Roca la Foca

Hast Isel

Isla San Pedro Mártir

Iicj Icóoz

Isla San Pedro Nolasco

Hast Heepni Iti Ihom

Isla Tres Vírgenes

Hastojícöla

Las Cuevitas

Hast Itl Iitxo / Pajóocsim Inóohcö

Morrito de Turners

Hast Xnois

Peña Colorada

Zaaj Cquihjö

Pico de Johnson

Hastáacoj Cacösxaj

Playa San Bartolo

Caail Aapa

Pozo Coyote

Hathájc

Pozo Peña

Hast Hax

Puertecitos, B.C.

Hast Pizal

Puerto Libertad

Xpano Hax

Punta Baja

Iifa Cacösxaj

Punta Chueca

Socáaix

Punta Cirio

Taca Yaxi

Punta Perro

Hast Haquim

Punta San Miguel

Haanc

Punta Santa Rosa

It Iyat

Punta Sargento

Hastíscl

Punta Tepopa

Xpajquéme

Punta Willard

Yayaméecoj

Rancho Bacuachito

Enim

Rancho Carrizo

Hax Caail

Rancho Costa Rica

Tis Cyeeno

Río Colorado

Hasoj Cheel

Siete Cerros

Hastáacoj

Tastiota

Hast Ihíin / Haxásol

Tecomate

Hajháx

Vaporeta

Heeme Iyat

Villa de Seris

Hast Captj



Pima Bajo

The Pima are inhabitants of the Sonora desert. There are two groups or languages among the Pima. The Papago-Pima or Tohono 'O'odham live in Arizona, US, although there are some in Mexico; and the Pima Bajo people or Oob No'ok live in the border area of Sonora and Chihuahua. They are two dialects or varieties of this language, numbering at all some 2.000 speakers. Pima Bajo is a Uto-Aztecan language.

->

 

Oob No'ok

Pima herria dira Sonora basamortuko jatorrizko biztanleak. Bi adar edo hizkuntza daude Pimen artean. Papago-Pima edo Tohono 'O'odham herria Arizonan bizi da Estatu Batuetan, baina badira zenbait Estatu Batuetan. Pima Bajo edo Oob No'ok herria Mexikon bizi da, Sonora eta Chihuahua estatuen mugaldean. Bi dialekto daude Oob No'ok-tarren artean bi dialekto edo talde daude, guztira 2.000 hiztunekin. Uto-aztekar familiako hizkuntza dugu hau.


Gaztelaniaz / Spanish

Oob No'ok

Agua Blanca

Tohasudagcam

Bamori

Vamliam

Cerro Colorado

Veg Kavlik

Chihuahua

Chiwaw

El Encinal

Tuakam

El Toloache

Tokorepcam

El Trigo

Teelegtam

Maicoba

Maikis / Maiksam

Moris

Mo'oram

Nabagome

Navia

Obregón

Obregon

Peñasco Alto

Tevvavkia

Tierra Quemada

Mehivadam

Tonichi

Tomoo

Yécora

Diekor / Yeksam / Yeksi

Yepáchic

Vipsag / Yepasi



Papago-Pima

The Tohono O'odham were known till recently as Papago or Papago-Pima. Now the native term is more widely used, and for the language, O'odham, is used as a short form. The Tohono O'odham live in the desert of Sonora, in south central Arizona, US. They number around 20,000 people, with 11,000 speakers of the language (1990). Also some 500 speakers in Mexico. O'odham is a Uto-Aztecan language, closely related to Pima proper, spoken in central Arizona, and also to Pima Bajo or Oob No'ok of Mexico.

In the table, what should be written as C and S with caron are marked as underlined C and S.

->

 

Tohono O'odham

Tohono O'odham herriari oraintsu arte Papago edo Papago-Pima esaten zitzaion. Orain jatorrizko izena nagusitu da, edo O'odham, laburrago, hizkuntza izendatzeko. Tohono O'odham herria Sonorako basamortuan bizi da, Arizonako hegoaldean, EEBBetan. Han 20.000 inguru dira, eta hiztunak 11.000, gehi beste 500 bat mugaz bestaldean, Mexikon (1990). Uto-Aztekar familiako hizkuntza da hau, eta bere ahaide hurbilenak Arizona erdialdeko Pima eta Mexikoko Pima Bajo edo Oob No'ok dira.

Taulan, azpimarratutako C eta S gisa ageri direnak, berez caron-dun kontsonanteak dira, v ttipi bat behar dute gainean.


Mapetan / Map name

O'odham

Ak Chin

'Ak C

Bavoquivari peak

Vav-Givulk

Cababi

Kav Vahvai

Casa Grande

Wapaki

Chiawulitak

Jiavul Daak

Hickiwan

Híkkivañ

San Xavier del Bac

Vaak

Sasabe

Sasavk

Schuchk

Scuck

Tucson

Cuk Son

Ventana Rock

Nakaijegel


Mapak / Maps

Mapak beste leiho batean irekiko zaizkizu.
Maps will open in a new window.

Mexikoko ipar-mendebaldea
Northwestern Mexico


Main page

Table index

Looking for info

Links / Loturak

Your comments

Sarrera orrira

Taulen aurkibidea

New! / Zer berri?

Alphabet Street

Bisitarien iritzia

Zure iritziak, zuzenketak, gehikuntzak
Your comments, corrections, additions

->

geonative@oocities.com


GeoCities© GeoNative [http://geonative.tsx.org]
Maintained by
Luistxo Fernandez and hosted by GeoCities
Get your own
Free Home Page