Mgr. Slavomír Gálik

Asistenti

Mgr. Dag Daniš

Mgr. Andrej Démuth

ThDr. Helena Hrehová

Mgr. Branislav Motýľ

Mgr. Sabina Tolnaiová

RNDr. Mgr. R. Adrian Slavkovský

Profil katedry

Katedra filozofie vytvára celým svojím obsahovým zameraním, t. j. vedeckou profiláciou vedeckovýskumnej činnosti i zameraním výučby, významnú alternatívu v obsahovom zameraní druhých katedier filozofie na Slovensku. Vychádza pritom predovšetkým zo zamerania Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Lubline (Poľsko) a z Katolíckeho inštitútu v Paríži (Francúzsko). Obidve tieto inštitúcie majú dlhoročné skúsenosti a citlivo reagujú na najnovšie trendy, najmä v oblasti kresťansky orientovanej filozofie vo svete.

Základnou ideovou orientáciou katedry je kresťanská ekumenická orientácia. Ekuména sa tu však chápe oveľa širšie, teda nielen v rámci kresťanstva, ale aj v rámci iných náboženských prúdov. Kresťanskú orientáciu katedry nechápe tak, že by vo svojej pedagogickej a vedeckej práci nemala prezentovať aj iné dôležité idey pôsobiace v sekularizovanom svete, ale tak, že najvyšším horizontom, z ktorého sa tieto idey skúmajú, posudzujú a hodnotia je horizont kresťanského myslenia. Hlavnou metódou určujúcou vedeckú a pedagogickú prácu katedry je dialóg, a to najmä opravdivý filozofický dialóg, vyznačujúci sa zásadnou otvorenosťou v hľadaní pravdy.

Vo svojej činnosti katedra participuje na všetkých troch vedných disciplínach vedného odboru, a to na systematickej filozofii, dejinách filozofie a na etike. V týchto troch smeroch sa na katedre rozvíja i magisterské a doktorandské štúdium.

Činnosť katedry je dominantne profilovaná existenciálnym, personalistickým a etickým myslením, spytujúcim sa na základné otázky bytia, života, postavenia človeka vo svete a zmyslu jeho života. Týmto svojím zameraním vypĺňa citeľnú medzeru vo filozofickom myslení na Slovensku.

Pri rozhodovaní o základnej orientácii filozofie na katedre i na celej fakulte pomohli výsledky analýz postavenia kresťanskej filozofie v súčasnosti, najmä prof. H. M. Shmidingera z Rakúska, prof. Z. Zdybickej z Poľska, prof. Henriciho z Talianska, prof. R. Speamanna z Nemecka a profesorov P. Flossa a K. Vránu z Česka. Na základe týchto a ďalších analýz sa v súčasnej kresťanskej filozofii uplatňujú nasledujúce rozhodujúce trendy:

• Dominantná orientácia na existenciálne situácie dnešného konkrétneho človeka na hľadanie zmyslu jeho života, osobitne v eschatologickej perspektíve.
  
• Úzka spätosť s teológiou dosahovaná rozvíjaním dialógu medzi filozofiou a teológiou, ako aj medzi vierou a vedou sprostredkovaného filozofiou.
  
• Úsilie o autentickosť kresťanskej filozofie, ktorá nebude rozvíjať svoje myslenie za cenu straty svojej biblicko-kresťanskej a duchovno-existenciálnej identity. V takejto filozofii viera a tajomstvo pôsobia podnecujúco pre autonómne, slobodné a tvorivé myslenie.
  
• Tvorivá účasť na súčasnej diskusii vo svete o podstate, možnosti a postavení ľudskej racionality v našej duchovnej kultúre.
  
• Cieľavedomá orientácia nie len na antropický, ale najmä na kristoantropický a kristocentrický rozmer bytia, rozvíjanie rozličných variantov tzv. filozofickej kristológie (napríklad s využitím výsledkov z diskusií na filozofických kongresoch v Gallarate, Tillichovej filozofie nového bytia, Henriciho filozofie nového duchovného horizontu a i.).
  
• Úsilie o koncipovanie nových ontologických modelov na báze širokého interkulturálneho dialógu (model substančno-relačný, kreačno-evolučný, personalisticko-komunitárny a pod.)
  
• Ontologické a gnozeologické objasnenie metafyzických štruktúr osobných vzťahov, osobitne problém ontoteologálnej autotranscendencie, problém autonómie a heteronómie ako aj problémy personálnej kauzality a personálnej identity.
  
• Objasnenie podvedomia, vedomia a nadvedomia v ich vzájomnej väzbe, vzťahu personálneho a transpersonálneho vedomia, ako aj problému reciprocity vedomí.
  
• Koncipovanie filozofie otvoreného teizmu na širšej báze interkulturálneho a transkulturálneho, osobitne medzináboženského dialógu.
  
• Výskum problematiky slobody, osobitne zodpovednej slobody na základe poznatkovej bázy z V. svetového kongresu kresťanskej filozofie v Lubline.
  

Na základe týchto trendov sa orientuje vedeckovýskumná činnosť katedry. V rokoch 1997 - 1998 sa na katedre rieši inštitucionálny výskumný projekt "Vybrané problémy filozofického personalizmu - I.", do riešenia ktorého sú zameraní všetci pracovníci katedry. Začiatkom roku 1999 sa katedra po náležitom personálnom dobudovaní a dosiahnutí potrebnej úrovne poznania bude uchádzať o grantový výskumný projekt. Od roku 1997 katedra vydáva monotematické zborníky pôvodných štúdií jej interných a externých pracovníkov (zatiaľ ako ročenku) Acta Philosophica Tyrnaviensia. Doteraz vyšlo prvé číslo tejto ročenky pod názvom Kresťanské chápanie osoby.

V pedagogickej činnosti katedra v akad. roku 1998/1999 všetky základné učebné predmety zabezpečuje svojimi internými učiteľmi. Predmety sú usporiadané v logickom časovom slede počas päťročného magisterského jednoodborového štúdia v troch blokoch.

V dejinno-filozofickom bloku sa vyučuje nielen ucelená sústava predmetov z dejín filozofie, ale sa vychádza z dejín náboženstva a z dejín vedy ako z osobitných predmetov. Popri prednáškach sa v tomto bloku venuje osobitná pozornosť rozborom pôvodných textov filozofov a dialógov s nimi.

V systematicko-filozofickom bloku sa zabezpečuje výučba všetkých významných disciplín filozofie, pričom k predmetu Filozofia Transcendencie sa pristupuje až v 4. ročníku po absolvovaní všetkých základných filozofických disciplín a Úvodu do religionistiky. Osobitná pozornosť sa v rámci tohto bloku venuje tvorbe semestrálnych prác k vybraným problémom úzko nadväzujúcim na prednášky, ktorých kvalitné vypracovanie je jednou z podmienok pre udelenie zápočtu.

A konečne v etickom bloku sa postupne preberajú všetky základné učebné predmety od Úvodu do filozofie až po Špeciálnu etiku. Osobitná pozornosť sa venuje predmetom Filozofická etika a Filozofická axiológia.

Katedra intenzívne rozvíja denné a externé doktorandské štúdium už od roku 1995 (vtedy postgraduálne štúdium). Je akreditovaná pre vedný odbor "Systematická filozofia". Toho času má 6 doktorandov interných a 6 externých. Témy dizertačných prác sú orientované v rámci obsahového zamerania katedry. (Bližšie informácie o doktorandskom štúdiu nájdete v štúdijnom programe.)