Pred objavením papiera písalo ľudstvo na hlinené a drevené doštičky, neskôr na papyrus a pergamen. Podľa historických prameňov prvý papier vyrobili z handier, konopí, rybárskych sietí v Číne v roku 105 nášho letopočtu. Jeho vynálezcom bol minister čínskeho cisárstva Tshai-Lun, ktorý tak nahradil papier vyrábaný z hodvábu. Až po mnohých rokoch sa jeho výroba dostala do Európy a na územie dnešného Slovenska. Ako sa dozvedáme z historických záznamov, prvý papier bol vyrobený v roku 1530 pod hradbami Levoče. Pretože jeho potreba prudko rástla, rovnakým tempom sa rozširovala aj jeho výroba. Postupne sa však objavuje nedostatok základnej suroviny - handier. V tomto období sa už začína vyrábať papier z dreva, Vďaka vynájdeniu spôsobu výroby papiera z drevného brúsu sa papier stal veľmi atraktívnym výrobkom.

Vzmáhajúci sa priemysel potreboval stále viac papiera, výroba papiera začala smelo konkurovať aj takému silnému odvetviu výroby, ako bolo hutníctvo železa. Hlavne preto, že drevo bolo oveľa dostupnejšou surovinou ako ruda. Tento proces postihol aj Gemer, hoci bansko-železiarsky priemysel tu mal veľmi širokú základňu. Veď začiatkom 19. storočia pracovalo v Muránskej doline 10 vysokých a asi 80 slovenských pecí. Celá Gemerská župa produkovala v prvej polovici minulého storočia polovicu celou horskej výroby železa a bola aj jednou z hlavných zbrojníc v povstaní roku 1848. V šesťdesiatych rokoch jej podiel na celouhorskej produkcii železa vzrástol dokonca na 70 percent.

V tom čase však už v Gemeri zapustil pevné korene aj papiernický priemysel. Pri jeho zrode stála ochtinská rodáčka Johanna Gyűrkyová, rodená Markušová, ktorá v Slavošovciach položila základy prvej a vtedy najmodernejšej papierne v Uhorsku. Prvý baliaci papier v Slavošovciach vyrobili na jar roku 1818. Odvážne technické podnikanie vynieslo Johanne Gyűrkyovej prvenstvo medzi gemerskými výrobcami papiera. Ale až jej potomkovia, zvlášť Bedrich Hornbacher junior, urobili najvýraznejšie kroky ku koncentrácii a spriemyselneniu výroby papiera. Hornbacher kúpil susedný Hirschov papierenský mlyn a v roku 1870 v ňom zriadil brusiareň dreva. Od toho času sa datuje v Slavošovciach prvá výroba papiera z drevoviny.

Na ďalšie modernizácie a smelé projekty už Hornbacher sám nestačil, a tak v roku 1873 vzniká účastinárska spoločnosť pod názvom Nagyszlabosi Géppapírosgyár Rt. Táto spoločnosť už v roku 1878 kúpila vodný mlyn v Gemerskej Hôrke a do roku 1882 tu vybudovala brusiareň dreva, ktorú potom v rokoch 1883-84 prebudovala na novú moderne zariadenú celulózku. Medzitým bola založená nová spoločnosť Elsô Magyar Papíripari Rt. (Prvá maďarská papiernická spoločnosť) so sídlom v Budapešti.

Aj nová celulózka niesla pečať najvyššieho technického pokroku, pretože bola prvá vo vtedajšom Uhorsku. A práve tu sa začína história výroby celulózy v Gemerskej Hôrke, ktorá sa pýši už storočnou tradíciou. Vtedajšiu celulózku tvorili dva ležaté varáky typu Mitscherlich, v ktorých sa začala výroba nebielenej sulfitovej buničiny. V roku 1897 pribudol ešte jeden varák, stojatý, a buničina sa začala čiastočne spracovávať hneď na novom papierenskom stroji na výrobu baliaceho papiera. Výroba papiera z drevného brúsu sa javila ako málo rentabilná, a preto v tam istom čase prestávajú v Gemerskej Hrôke vyrábať drevovinu. Denná produkcia tejto celulózky dosahovala v roku 1900 11 ton polosuchej buničiny a 6 ton papiera. Časť buničiny slúžila na výrobu papiera v Slavošovciach a časť produkcie z Gemerskej Hôrky dokonca vyvážali do iných papierní, hlavne v Rakúsku.

Stúpajúca spotreba papiera vyžadovala ďalšie zvyšovanie a modernizáciu výroby buničiny. Akciová spoločnosť Els? Magyar Papíripari Rt., vlastniaca celulózku v Gemerskej Hôrke, sa rozhodla pre jej rozsiahlu rekonštrukciu. V rokoch 1912-1914 vyrástla v priestore závodu nová dominanta - drevená veža na prípravu varnej kyseliny, stojatý varák rekonštruovali, a tým zväčšili jeho kapacitu. Súčasťou modernizácie celulózky boli aj ďalšie dva kotly na výrobu pary s pohyblivými roštami, čo umožnilo zvýšiť prevádzkový tlak na parných strojoch.

Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku Československej republiky akciová spoločnosť Elsô Magyar Papíripari Rt. zanikla, pretože Slavošovce i Gemerská Hôrka zostali na území Slovenska. Znamenalo to aj stratu trhov, lebo Slavošovská papiereň, pre ktorú Gemerská Hôrka produkovala celulózu, zásobovala svojimi výrobkami hlavne tie častí monarchie, kloré pripadli Rakúsku a Maďarsku. Svoju produkciu musela teda Slavošovská papiereň orientovať už na nový československý trh. Na ňom však mali významné postavenie české papierne, na Slovensku sa výroba obmedzovala, a s tým zákonite rástla nespokojnosť, ale aj uvedomenie pracujúcich.

Veľký vplyv na prebúdzanie a formovanie uvedomenia proletariátu mali myšlienky Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, ktorá v Rusku zmietla storočné panstvo vykorisťovateľov. Triedne uvedomenie zvlášť výrazne vzrástlo po ľubochnianskom zjazde, na ktorom bol položený základný kameň Komunistickej strany Slovenska. V prvých májových dňoch vznikajú organizácie Komunistickej strany v Slovošovciach a okolí.V roku 1923 odkúpila akcie bývalej spoločnosti EMP Agrárna a priemyselná banka v Brne. Pre Slavošovskú papiereň a jej celulózku v Gemerskej Hôrke (ale aj ďalšie závody na celom Slovensku) nastali pohnuté chvíle. Nový majiteľ sa rozhodol predať závody v Gemerskej Hôrke a Slavošovciach pre údajnú stratovosť výroby a nedostatok odbytu. V skutočnosti však šlo o útok českej buržoázie združenej v papiernickom karteli na jedného z najvážnejších konkurentov na Slovensku. Predaj by prakticky znamenal zrušenie výroby v týchto závodoch, a tým i stratu zamestnania pre tisícky robotníkov zo širokého okolia. Len vďaka dobre zorganizovanej záchrannej akcií všetkých miestnych politických strán v rokoch 1926 a 1927 na čele s komunistickou stranou, nedošlo k takejto situácii.

Významné miesto v boji proti odbúravaniu priemyslu na južnom Slovensku mala plešivská konferencia, uskutočnená 23. januára 1927, na ktorej sa na obranu slovenského priemyslu postavil aj vtedajší poslanec za KSČ a neskorší prezident republiky Klement Gottwald. Výsledkom bolo poskytnutie vládnej subvencie, určenej na modernizáciu papierne v Slavošovciach a rekonštrukciu celulózky v Gemerskej Hôrke. No napriek širokej podpore verejnosti i vyslaniu delegácie do Prahy na ministerstvo vnútra nepodarilo sa napríklad zachrániť železiareň v Chyžnej Vode, ktorú začali v roku 1929 demontovať.

V Gemerskej Hôrke sa začala už v roku 1927 rozsiahla rekonštrukcia a dostavba celulózky. Za tri roky boli postavené nové objekty - varná s dvoma varákmi, kyselináreň, drevosekáreň, celulózový stroj, tri parné kotly a valcový parný stroj. Zároveň bola zrušená výroba baliaceho papiera. Tieto investičné akcie prispeli k zvýšeniu výroby v roku 1930 na 10 469 ton nebielenej celulózy.

Veľké škody utrpela celulózka v rokoch druhej svetovej vojny. Po hanebnom mníchovskom diktáte a rozpade Československa prisúdila viedenská arbitráž v roku 1938 časť južného Slovenska Maďarsku. Plešivec, Gemerská Hôrka i ďalšie obce v okolí sa ocitli za hraničnou čiarou a 1. októbra 1938 sa práca v celulózke zastavila. Maďarské vojská obsadili Gemerskú Hôrku 13. novembra a za riaditeľa závodu bol vymenovaný plukovník Jeney, ktorý nevyberanými spôsobmi zabezpečoval chod závodu. Ročná produkcia v roku 1941 vzrástla dokonca až na 12.770 ton nebielenej buničiny, ale postavenie pracujúcich sa výrazne zhoršilo.

Vojnové utrpenie obyvateľov Gemerskej Hôrky sa skončilo 12. januára 1945, keď obec oslobodila slávna Červená armáda. Už 14 dní po oslobodení sa znovu pohli stroje celulózky a normálny chod fabriky sa odvtedy nezastavil. Triedne uvedomenie a vysoká organizovanosť prispeli k hladkému priebehu prevzatia moci robotníckou triedou Československa vo februári 1948. Na podporu víťazstva sa postavila i novozaložená 54-členná jednotka Ľudových milícií, vedená bývalým partizánom Jánom Hatalom. Pre celulózku sa začala najsvetlejšia kapitola v jej histórii.

Hned' v roku 1949 sa začala realizovať prvá etapa rozsiahlej povojnovej rekonštrukcie a výstavby. Počas dvoch rokov pribudol do fabriky papierenský stroj, čím sa obnovila výroba baliaceho papiera, varnú doplnili o jeden varák, rekonštruovali kyselináreň a celulózový stroj. Postavila sa aj nová filtračná stanica vody.

Druhá etapa výstavby a rekonštrukcie prebiehala v rokoch 1953-1958. Najdôležitejšími objektmi vybudovanými v tejto etape rekonštrukcie boli chlórovňa a bieliareň a v roku 1950 sa mohlo začať s výrobou bielenej sulfitovej buničiny. Postavil sa aj nový kotol pre tepláreň s kapacitou 35 ton pary a uskutočnila sa rekonštrukcia kyselinárne. Investičné akcie a rekonštrukcie z tohto obdobia umožnili zvýšiť ročnú produkciu v roku 1955 na 17.450 ton nebielenej celulózy. Táto etapa už prebiehala za zmenenej organizačnej štruktúry, lebo v roku 1953 sa bývalý závod Slavošovských papierní osamostatnil a dostal názov Gemerská celulózka.

V roku 1959 sa začína tretia etapa modernizácie a rozširovania celulózky v Gemerskej Hôrke. Trvala do roku 1966 a počas nej sa odovzdal do prevádzky nový vysokovýkonný švédsky celulózový stroj (1962) a vyrástli betónové kyselinové veže (1963). Rozsiahla rekonštrukcia zmenila tvár drevosekárne a separácie. Najmä modernizácia separácie, v ktorej boli inštalované nové triediace zariadenia s centricleanermi, bola dôležitá pre výrobu. Umožňuje spracovávať na buničinu aj časť dreva v lyku. Okrem zvýšenia výroby a skvalitnenia produkcie prispeli všetky modernizačné kroky veľkou mierou aj k podstatnému zníženiu namáhavej fyzickej práce pracovníkov, ktorí sa zaoberajú palivom, buničinou, vykládkou a čistením dreva.