Klik
- klak
Nepoznám
Nepoznám krajšie hviezdy ako tie,
ktoré sú v tvojich očiach ukryté.
Pro svetle ktorých noc je ako deň,
a len spánok ľahučký vie im ponúknuť tieň.
Nepoznám krajšie slová ako tie,
ktorými vždy moju hlavu popletieš.
Vychádzajú z dvier tvojich pier,
bozk je kľúčom jediným,ktorým ich zamknúť viem.
Nepoznám...
Nepoznám krajšie vrchy ako tie,
ktorýni máš svoje telo ozdobené.
Pri výstupe na ne ustanem.
Budem sa po nich túlať, kým nebudú zmapované
Ráno
Laka-lai-lai-ié
Káva vonia novým dňom,
kocky cukru sa rozpustia v sen,
vtákom chýbajú krídla, mesiac usína,
v dyme cigariet cítim tvoj tieň,
tvoj tieň...
Plač dvier kľúčom utíšim,
v hlave blúdi mi pár smutných viet,
vtákom chýbajú krídla,
už nie, nie, nie, nie,
tak ma netráp a riekni, čo smiem,
čo smiem..
Mäsožravé
zviera
Moje deti dve, mi ukazujú bruško,
sú tam diery dve vystrelené puškou.
Pozerám sa dierou, až na druhú stranu,
manželka má taktiež otvorenú ranu.
V izba plno krvi a vonku sa spieva,
asi im to urobilo mäsožravé zviera.
Mäsožravé zviera má zúbky ako žralok,
mäsožravé zviera a vonku sa spieva.
Mäsožravé zviera ó vapadapa.
Mäsožravé zviera..
Moje deti dve, mi ukazujú bruško,
sú tam diery dve vystrelené puškou.
Pozerám sa dierou, až na druhú stranu,
manželka má taktiež otvorenú ranu.
Možno
si ma pomýliš
Možno si ma niekedy
budeš mýliť s dažďom,
keď sa vpíjam do teba,
prejdem látkou každou.
Možno si ma niekedy,
buďeš mýliť s vetrom,
pohrám sa ti s účesom,
s rozťahaným svetrom.
Možno si ma pomýliš
Možno si ma niekedy
pomýliš so slnkom,
keď ti teplo odo mňa
prejde každou bunkou.
Možno si ma niekedy
Džana
Džana,džana, džana, džej
Džana,džana, džana, džej
Ústa jak posteľ,
večer si v nich usteliem.
Keby chladný vietor zavial,
jazykom sa prikryjem.
Džana,džana, džana, džej
Džana,džana, džana, džej
Možno mi niekto verí,
už som sa zobudil.
Milujem ju veľmi,
tu nehodí sa žiaden rým.
Džana,džana, džana, džej
Džana,džana, džana, džej
Duch
človeka
Duch človeka z tela sa vyzlieka,
len von a von.
Už nikdy viac v tom tele smradľavom.
Duch človeka z tela von uteká,
ktosi z okna sa mu smeje.
Poď ešte je čas, ešte chcem rásť.
Nevychádzaj, nechoď z tela von !
Tak nevychádzaj, začni veriť snom !
Nevychádzaj, lepšie je nám dvom !
Nedá
sa újsť
Človek, povedz načo sú ti
nohy, keď nemôžeš újsť
pred svetom, ktorý ťa núti
vopchať si prsty do úst.
Nedá sa újsť, pred svetom neutečieš.
Nedá sa újsť, a ty neutečieš tiež.
Nedá sa újsť, veď svet to si aj ty sám.
Nedá sa újsť, pred sebou samým niet kam.
Človek, človek ty si zvláštny,
či máš dsať, alebo nájsť.
Darmo sa skrývaš do básni,
svet si ťa stále vie nájsť.
Nedá sa újsť, pred svetom neutečieš.
Nedá sa újsť, a ty neutečieš tiež.
Nedá sa újsť, veď svet to si aj ty sám.
Vrany
Krárárárákajú vrany,
nečujne mrholí.
Sme tu tak, ako
keby sme neboli.
Vzduch vonia tabakom, a mokrou hlinou.
Mlčím, ty hovoríš tiež mlčaninou.
Švihnutý Lacko ti dáva gaštany.
Predstieraš nadšenie, nechceš ho zraniť.
Zvesené lístie, zvesené hlavy,
tvoj pohľad do zeme, tak veľa vraví.
Dohrali sme niečo vtom mrholení,
Kto je tu víťaz, a kto porazený.
Ja
ťa chcem
Ja ťa chcem, chcem, chcem.
Viem to viem, viem, viem,
že ťa chcem, chcem, chcem.
Viem to viem, viem, viem
Potkol
sa o kameň
Potkol sa o kameň,
spadol do blata,
leží a nadáva,
cesta zasratá.
A v tom blate vidí,
krásnych chrobákou,
čiernych, žltých, modrých,
lesklých ako kov.
Pajda, pajda, pajda....pa.
Dážďovky a kukly,
očiam neverí,
koľko je v tom hnusnom
blate nádheri.
Je rád, že sa potkol,
zajtra spadne rád
zas do toho blata,
Biely
pavúk
Z podšívky saka visia dve biele nite
a šero lezie do kúta,
sedíš a čakáš, veď sa raz zoznámite,
iste ťa niečim upúta.
A potom spíte s budíkom vyzvoneným
na všetko sa dá opýtať
vo vlastnom byte vždy treba poznať ceny
čas nemá zlaté kopytá.
V tom byte nechajte si bieleho pavúka
je biely ako krieda spadnutá na rukáv.
V tom byte nechajte si pre šťastie pavúka
pavučinový úsmev vždy večer ponúka.
Polnoc je modrá a ľudia v bielej koži
mesiacu šípy polámu,
takmer sa zodral smiech kým si trochu ožil
a tak sa vložme do rámu.
Balada
Pohnevali sme sa moje oči a ja
prezradili včera, čo už dlho taja.
Keď sme sa vracali spolu s milým k lesu,
odbehli mi vzorne ku skalnému tesu.
Bala-bala-balada
Darmo som volala za sebou ich v hneve.
Musel ísť môj milý ku skalinám pre ne.
A keď mi ich podal silnou mužnou dlaňou,
nebola som ja viac vlastných očí paňou
Spím
Najradšej spím,
a letím nad oblaky,
spím
a vidím psíky, vlky, býky, vtáky,
spím
a svet je pestroraký,
spím,
a je mi fajn,
tak načo vstávať,
stúpať, čakať pád,
načo vstávať,
nespáčov sa báť.
A tak spím,
a cítim zvláštne chute, farby, vône.
Spím,
a sníva sa mi o mne,
spím,
viem, že to nemá koniec,
spím,
a je mi fajn,
tak načo vstávať,
stúpať, čakať pád,
načo vstávať,
nespáčov sa báť.
Načo vstávať,
skúšať, klesať, stáť,
načo vstávať,
nespáčov sa báť.