JoHA-SUTRA
(Sutnaść sama-iha)
Šrymat Patandžali
I. Artykuł ab samabytnaści.
1. Rozum -
voś dobraść mudraluba.
2. Jana
u vadasobleńni ad mituślivaha.
3. I ů vasablivaściach svajho adasableńnia, tož.
4. I ů sobskaści adasableńnia.
5. Vyjaůleńnie
asoby ů rozumie isnuje na piać stanaů.
6. To: viedy, son, biazhłudzica, amana j pamiać.
7. Viedami zaniaty rozum
u śviadoma adčuvajučych, razvažnych
i słušna radziačych druhomu.
8. U śnie razumny vidavočyć
niebyćcio.
9. Biazhłudzica śviadomić niesapraůdnaść.
10. Amana ž vierchavodzić słavalubstvam,
ahidaj, žudam, nieaśviedamleńniem,
apałaju.
11. A pamiać ludziam doryć
zachavańnie ůłasnaha ůzrostu dla naščadkaů.
12. Tryvańnie j uvaha -
voś kirunak nabližeńnia da sam
abytnaści asoby.13. Naćvičycca ůvahaj asabovaść.
14. Uvažlivaść być maje doůhim časam,
bieśpierapynna, z dobraha jmknieńnia.
15. Tryvańnie
jość śviadomym akiłzańniem raźjušanaha pału.
16. A z najvielšym
jaho ůžyvańniem spaścihajuć radaść,
śviatło j morak biez zahanaů brudu.
17. I
tady ůcialeśniać adnačasna
rozum, dobraść, radaść j asobnaść
u mudralubie sam
abytnaśćpraź ciełamudru čałaviečaha ůčynku.
18. Možna
uvasablacca rozumam tady j jasnabačyć
sutnaść čynu rucha žyćcia.
19. Taksama j byćcio prarodu j duchu
jasnabačyć možna.
20. Tolki
takoje jasnabačańnie trymaje
impet i dośvied,
davierlivaść i sam
abytnaść -jak ciełamudra čałaviečaha ůčynku.
21. Impet i peůnaść śviedčać
ab jakasnym uzroůni mudraluba.
22. Bo mahčyma stać prynižanym ci prostym,
a mo' i ůzvyšanym z pamknieńniaů.
23. Taksama ů sam
abytnaść iści mahčyma Boskimšlacham.
24. Boh stanie adčuvańniem i ůčynkam,
i dośviedam nialohkaha pachodu.
25. U im niaviedańnie ůsio paznanaje spradvieku.
26. I toje, što było, što zaraz i što budzie,
taksama z Boham viečna.
27. A pramaůlajučy pamysna:
"ROZUM", -
Jaho mažliva pryvitać jak słova.
28. I atrymać u tym spakoj i hodnaść.
29. Z takovym adčuvańniem užo lohka
i vytrymać biaremia ůłasnaj dumki.
30. Bo pieraškadžajuć juraść i amana,
niamožnaść, abyjakavaść, lanota,
zhryzota, sonnaja durnota i chvaroba,
niatrapnaść.
31. A mudralub, jaki nia maje žyćciadajnaj siły,
z taje pryčyny cierpić ad parazy,
trascy, žurby, zaduchi.
32. Ale, voś ža,
kali na peůnaj rečy zasiarodzić svaju ůvahu,
dy adasobicca ůščent ad pieraškodaů,
tady taksama sam
abytnym možna staci.33. Jašče dla sam
abytnaściačyścicca
mahčyma prajaůleńniem:
dychtoůnym - viesiałości,
spakoju - usim zahannym,
pakutnikam - pabłažki,
chto ciešycca -
viadoma spačuvańnia.
34. Być musić sama
bytnaść pa dasiahnieńnivolnaha dychańnia mudralubam.
35. Albo ů ćvičańni zvyščujnych adčuvańniaů
vakolnych rečaů.
36. Ci
u zachavańni sardečnaj jasnaści stasunkaů.
37. Ci ů tryvańni viadomych niesuładnaściaů.
38. U zvažańni
na pradčuvańni j daviedki śnimaj źjavy.
39. I ů avałodańni pavolnym ujaůleńniem
čynu dasiahnieńnia mety.
40. Apaśla takoha nabyćcia sama
bytnaścimahčyma
najmieńšuju drabnicu zvažyć ułasna,
ci najvialikšy ciažar zrušyć ź miejsca.
41. A rozum maje być jak perł prazrystym
i spałučać usie farby pramianioů
ad viaduna, daviedvańnia j viedaů.
42. Dy zvonku jasnabačyć lha
zadumy i sutnaść ruchaů, vynikańni spravaů.
43. Pazbaviůšysia ad niapraůdnych ujaůleńniaů,
mahčyma mieć suładnaść adčuvańnia rečaů.
44. Suśvietnaje suładdzie vielmi tonka
trymcić u mudralubie ů takim stanie.
45. A sama vytańčynym jość tady na śviecie
šukańnie praśviatlalnaha imhnieńnia.
46. Ździajśnieńnie sama
bytnaścina ůzvyššy svaich pamknieńniaů
zvonku jość tvareńniem.
47. Ad spryjajnaj łascy
tvor nútra ůźlataje vonki.
48. Vyjaůleńnie sutnaści ů tvory
zadavalniaje pobyt mudraluba.
49. Imknieńnie rucha ů navinu
śviadoma natalajecca.
50. Nieparaůnalnaść -
najvielšna !
51. Ciełamudraść
žyvatvornaje
samaisnaje
paraj.