Moja obľúbená hudba
Myslím si, že hudba je
čosi úžasné. Neviem si prestaviť život bez melódie, či spievaného slova.
Zobúdzam sa s hudbov, zaspávam s hudbov a postupom času, keď som počula
už takmer každý žánher, sa aj u mňa vytvoril určitý názor alebo vkus. Nie
je presne vyhradený, ale viem, čo sa mi páči a čo nie. Viem, hoci by to
tak nemalo byť, že nemám rada, priam neznášam, ľudovú hudbu. Je to asi
jedniý druh, pri ktorom vypínam rádio či televízor. Na druhej strane mám
veľmi rada ophodové rapové skladby, ktoré sú skôr na počúvanie ako na tancovanie.
Ďalej mám rada také skupiny ako Fat by Slim, ktoré na diskotékach doslova
zdvíhajú zo stoličiek. Nesmiem zabudnúť na klasickú hudbu. Fascinuje ma.
Možno aj preto, že som osem rokov hrala na klavír, mám k nej vzťah. (Martina
Sekáčová)
Hudba
Prechádzam parkom a počúvam
neznámeho vtáčika, ktorý sedí na strome a vydáva tóny najrozmanitejších
farieb. Prelietava zo stromu na strom a hudbou svojho hlasu oslavuje svoju
slobodu. Zrazu vletí do tŕnia a ostré tŕnie sa mu zabodnú do malého telíčka.
Trepoce krídelkami a poslednýkrát z celej dušezaspieva, kde jeho sila hlasu
siaha až kamsi k nebesám. Posledný nádych a umiera. Odrazu ticho. To ticho
tak nudné a smutné.
Až v tejto chvíli si uvedomujem,
aký by bol život bez hudby. Hudba tá v nás prebúdza nádeje, sny, túžby.
Prenáša nás do sveta neprekonateľnej fantázie, kde je všetko dovolené.
Hudba, tá dokáže človeka dojať až k slzám. Pri nej môže človek uvoľniť
nielen svoju myseľ, ale aj dušu. No nie je len romantickou idylkou. Sú
to aj okamžiky smútku a bolesti. Tóny všetkých výšok a hĺboh dávajú človeku
pocit slobody ako vtáčik, ktorý ňou oslavoval svoj život. A nielen hudba,
spev, ale aj náš hlas nám dal Boh k tomu, aby sme aspoň jedným slovíčkom
potešili druhého človeka. A ako aj tento vtáčik aj v poslednú minútku svojho
života odovzdal svoju všedkú silu do piesne, urobil najkrajší skutok. Urobil
svet nádherným a odovzdal svoj hlas prírode. Aj keď bol tento tvor malý
a bezbranný, je nám celému ľudstvu príkladom. Preto si musíme hudbu chrániť
a nezáleží na tom, aká je, ale aký zmysel má. Veď keby nebolo hudby, melódie
a tónov, žili by sme v temnom svete ticha. (Štefánia Bandžúchová)
Hudba
Neviem, koho možno nazvať
či pokladať za stvoriteľa hudby,pretože už pravekí
ľudia vedeli, čo tento pojem
znamená. Nepotrebovali však k tomu elktrické gitary ani piano. Stačilo
im pár kostí od večere a hudba bola na svete. Najprv to boli len rytmické
údery stehennej kosti o lopátku, potom však i pravidelný dutý zvuk bubnov.
Neskôr sa k nim pridali aj pokriky prvých primitívnych ľudí. Tie však časom
zanikli a vystriedali ich nové kriky a hluky, ktoré sa stali základom rituálnych
piesní.
Je takmer isté, že niektoré
časti Zeme ešte stále obývajú kmene a národy,ktorých hlavným prvkom náboženstva
sú práve tieto rituálne piesne. Napriek tomu, kde a za akých podmienok
hudba vznikla, nemôžeme zabudnúť na tých, ktodí sa nemalou mierou naslúžili
o jej neustále napredovanie. Tentokrát myslím na našich svetových velikánov
v klasike, akými boli i W.A.Mozart či L.v.Beethoven. Ich neopakovateľné
sonáty, ľúbostné balady, kantáty alebo opery boli, a dúfam, že i sú nenahraditeľnmi
spoločníkmi pri práci aj odpočinku.
Každý však obľubuje niečo
iné. Dôkazom toho je tiež výrazný nezáujem o vážnu hudbu. Naopak do popredia
sa dostáva hudba "moderná" a čo to vlastne moderná
hudba je? Je to veľmi široký
pojem. Každý si v nej môže nájsť, čo chce, každý si pod ňou predstaví niečio
iné. Niekto rock, pop, soul, iný house, techno, disco.
Je toho skutočne veľa a
toto je len štipka z toho, čo nám moderná hudba môže ponúknuť. Myslím,
že aj keď má každý z nás rozdielny vkus, všetci sa zhodneme na tom, že
hudba je jedna z vecí na tomto svete, ktorá nám pomáha prežiť. Veď nakoniec
hudba je najdôležitejšou a neodlúčiteľnou súčasťou nášho života. Neexistuje
práca alebo činnosť, ktrú by sme výkonvali bez akéhokoľvek zvuku, hluku
či tónu. Jedným z nich je aj tlkot srdca, chôdza, reč, dýchanie. To všetko
robíme v určitom rytme, v rytme hudby.
(Barbora Bekešová)
Každý človek na svete má
iný vkus, "iné kritériá", podľa ktorých mu padne do ucha ten či ten štýl
alebo druh hudby. Mňa osobne už dávnejšie veľmi zaujal štýl pochádza z
Ameriky, konkrétnejšie z New Orleans. Správne, je to jazz; presnejšie povedané
ten starší černošský jazz. Mnohí sa iste opýtate:,,Prečo práve jazz ?"
Niežeby jazz nemal nijaký úspech, no je to iba pre vybraný (malý)okruh
poslucháčov. Jazz ma zaujal a obľúbil som si ho z viacerých dôvodov.Dnešný
jazz vznikol z tzv. afroamerického folklóru.Černosi spevom oslavovali svoje
pocity-či už oslavy,aj uspávanky,no hlavne utrpenie a únavu.Preto spievali
z hĺbky duše, mysle a svojho nemálokrát ubiedeného srdca.Toto ma na tom
najviac zaujalo a to je to, prečo som si tento štýl tak obľúbil.Spievali
a tancovali podľa toho, ako sa cítili,aký život žili.Neboli ovplyvňovaní
žiadnými vplyvmi inej hudby či peniazmi, ako to chodí dnes.Podľa mňa, hudba
má svoj zmysel, ak ju hudobník robí z vlastného potešenia, pre seba, z
vlastnej vôle a nie iba pre peniaze (komerčná hudba).A myslím si,že hudba
vznikla preto, aby ňou človek vyjadril svoj postoj k iným/inému, svoju
útechu, svoj plač, svoje cítenie voči iným.Myslím, že takú hudbu robia
aj IMT Smile a nie sú to jazzmeni.Čiže na svete existuje ešte mnoho štýlov
hovoriacich o týchto a podobných záležitostiach.NO nie je ich zas toľko
veľa.Tým chcem povedať, že čím budú mať peniaze väčšiu hodnotu, tým bude
menej hodnotná hudba.
Jazz ma zaujal aj pre niečo
iné.Páči sami totiž ten zmysel pre inprovizáciu. Veľmi ma zaujal aj fakt,
ktorý som nedávno počul:,,V New Orleans je každý pouličný černošský jazzový
hráč rovný beložskému profesionálovi." Oni to toťiž naozaj hrajú zo svojej
mysle a duše-preto to je asi tak.Vedia hrať presne do rytmu,meniť melódiu,
no tému dodržiavajú.
Taký človek má byť právom
na seba hrdý a má právo na uznanie. (Ondrej Potančok )
Ennio Morricone
Skladby ako Chi Mai, Le vent,
lecri z filmu Profesionál, Spiel mir das Lied von Tod z filmu Vtedy na
západe alebo úvodná skladba k talianskemu kriminálnemu seriálu Chobotnice
veľa ľudí pozná, ale ich "otca" skladaťeľa asi nie.Je ním taliansky skladateľ
filmovej hudby. Bez jeho skladieb by film nebol filmom. Jeho prekrásne,
ale väčšinov smutné skladby, dokážu vyvolať veľa rôznych pocitov. Moje
najobľúbenjšie filmy sú westerny. A vďaka ním som aj spoznala Morriconeho.
Každá skladba, ktorú zložil, je iná. V jednej preniká hlas fúkacej harmoniky,
v druhej zase počuť prekrásne melódie klavíra, husieľ, trúbky či mnohých
iných hudobných nástrojov. Preto dokážem počúvať jeho skladby aj niekoľko
hodín. Po vypočutí zostávam veľmi zamyslená, ale zato uvoľnená a oddýchnutá.
Keď mi je smutno, tak si počúvam túto hudbu a dokonale sa odreagujem. Neviem,
či je o tým, že pôsobí tak ukľudnujúco. Alebo je pre mňa taká výnimočná?
(Jana Sekáčová)
Students
of Gymnazium Skolska 7, Spisska Nova Ves, Slovakia
Teacher Monika <pirhacova@gymsnv.sk>
