Aero MB-200

MB-200 - logo

- ťažké celokovové dvojmotorové bombardovacie lietadlo
- pôvod: Československo
- rok vzniku: 1933
- rozpätie/dĺžka/výška: 22,45 / 16,00 / 3,92 m
- nosná plocha: 67,00 m2
- plošné zaťaženie: 122,4 kg/m2
- vzletová maximálna hmotnosť: 8199 kg
- dolet: 1000 km
- dostup: 6000 m
- 2x motor Walter K-14-I s výkonom 800 k
- rýchlosť maximálna/cestovná: 280 / 205 km/h
- výzbroj: 5 pohyblivých guľometov Zbrojovka Strakonice vz. 30 7,92 mm (jeden guľomet vo vežičke na nose trupu, dvojguľomet vz. 37 v chrbtovej spodnej a vrchnej vežičke)
- možnosť niesť 8 x 100 kg bomby v trupe lietadla, 2 x 500 kg pod trupom a 10 x 20 kg pod krídlami


   V 30. rokoch československý letecký priemysel stále nemohol ponúknuť dokonalejší typ bombardovacieho lietadla. Preto sa záujem zameral na licenčnú stavbu. Spočiatku to bol holandský Fokker F-IX, avšak čoskoro sa ukázala potreba modernejšej celokovovej konštrukcie. Vtedy padla voľba na francúzsky Marcel Bloch MB-200, ktorý sa stal v druhej polovici 30. rokov jediným typom tažkého bombardovacieho lietadla v československom letectve. Pôvodný prototyp MB-200 BN-4 vzlietol v júni 1933. Avšak už v tomto čase bolo jasné, že je to zastaralá konštrukcia. Bol to celokovový hornoplošník s pevným podvozkom, trup obdĺžnikového prierezu bol vpredu značne presklený. Obranná výzbroj bola umiestnená v troch vežiach.
   Továreň Aero získala koncom roku 1934 licenčné práva na stavbu MB-200 v Československu. Prvý prototyp bol ešte pôvodný francúzsky, druhý prototyp a prvý vyrobený v ČSR vzlietol až v januári 1937. Zdržanie bolo spôsobené viacerými faktormi - zdĺhavými skúškami prvého prototypu, spochybňovanie konštrukcie konkurenčnou továrňou Avia, úpravami výkresov z francúzskej strany a pod. Dohromady bolo vyrobených 73 strojov Aero MB-200 v období medzi januárom 1937 a aprílom 1939. Boli pomerne intenzívne využívané čs. letectvom, avšak už dlho bolo jasné, že lietadlá sú úplne zastaralé. Ich odpredaj do zahraničia sa nepodarilo uskutočniť, takže po marci 1939 ich získala Luftwaffe. Niektoré boli dodané do Rumunska a Chorvátska, ostatné boli čoskoro zošrotované.


MB-200 na Slovensku

   Po rozdelení bývalej československej armády a letectva 15. marca 1939 ostali na Slovensku len dve dvojmotorové bombardovacie lietadlá. Všetky ostatné stroje boli pridelené jednotkám, dislokovaným v Čechách, ktoré skončili v nemeckých rukách. Prvým strojom bolo zastaralé lietadlo francúzskej konštrukcie Aero MB-200.
   Lietadlá tohto typu boli pôvodne vo výzbroji letky 83, perute II, leteckého pluku 5 v Brne.[2] (Pravdivejší údaj je skôr letka 81 leteckého pluku 5 [1] - pozn. RP).
   1.3.1939 lietadlá MB-200 preleteli z Brna na letisko Malacky-Nový Dvor. Z neho v dňoch 4. až 13. marca lietali na cvičnú strelnicu pri obci Kuchyňa a nacvičovali ostrú streľbu, bombardovanie a nočné navigačné lety. Keď 13.3.1939 odlietala letka 83 späť na materské letisko, zanechala na Novom Dvore pre poruchu ľavého motora jedno Aero výrobného čísla 12. Po čiastkovej oprave s ním rtk. J. Gerthofer 22.3.1939 preletel do leteckých dielní v Nitre, kde motor opravili. Stroj dostal nový náter a nové výsostné znaky. Po preskúšaní s ním 7.8.1939 preleteli na letisko Piešťany a pridelili ho Cvičnej letke. Dňa 21.10.1939 s ním previedol 30-minútový prelet z Bratislavy-Vajnor do Piešťan pilot Bornemisa.

Kamufláž zostala pôvodná z predvojnového Československa - tmavozelená na všetkých plochách. Lietadlo nieslo na miestach kruhových kokard československého letectva najstaršie výsostné označenie slovenského letectva - bielo lemovaný modrý kruh s červeným, bielou farbou tenko lemovaným dvojitým krížom. Po septembri 1939 pribudli nemecké kríže na trupe.

   Časté poruchy motorov však obmedzovali jeho využitie. Za 12 mesiacov totižto absolvoval iba 13 letov. Od 1.3.1940 bol vedený v stave cvičnej letky v Piešťanoch vedený ako letu neschopný. Jeho posledný let sa uskutočnil 8.8.1940 v nočných hodinách. Stroj pilotoval J. Gerthofer, ktorý spolu s J. Trnkom a štvorčlennou posádkou na palube simulovali nočný nálet na Bratislavu. Pri sťahovaní Leteckého parku do Trenčianských Biskupíc niektorý z pilotov priletel s Aerom. V leteckých dieľňach demontovali obidva motory Walter K-14 československej výroby, pretože už dávno potrebovali generálnu opravu. Hoci pracovníci dielní vyvinuli veľké úsilie, motory sa pre nedostatok náhradných dielov nepodarilo opraviť. Stroj zostal dlhodobo odstavený na okraji letiska a pri ďalšom sťahovaní Leteckého parku na letisko Mokraď ho v apríli 1943 vyradili. Preto sa toto lietadlo v slovenskom letectve nijako výrazne neuplatnilo.


Zdroje:

[1] Ing. Jan Krumbach - Il-28/Wellington/MB-200, Triáda č. 3
[2] Juraj Rajninec - Slovenské letectvo 1939 - 1944, 1. zväzok


Fotoarchív: