1914-september


28.august 1914	-vypukla 1.svetová vojna (Rakúsko-Uhorsko vypovedalo vojnu Srbsku). Vojna sa rýchlo premieňa na svetovú, pričom na starne Trojspolku sú: Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Turecko, neskôr pribudne Bulharsko a na strane Dohody: Rusko, Anglicko a Francúzsko, neskôr USA, Japonsko, Taliansko a Rumunsko. Slováci a Česi nie sú naklonení pokračovaniu tohto vojnového konfliktu. V zahraničí (Francúzsko), ale aj doma vznikajú prvé návrhy na vytvorenie česko-slovenského štátu. V Paríži začína organizovať odboj prof. TOMÁŠ GARRIQUE MASARYK.

máj 1915	-T.G.MASARYK zasiela britskej vláde Memorandum, ktoré obsahuje plán vytvorenia česko-slovenského štátu.

február 1916	- v Paríži je vytvorená Československá národná rada (ČSNR) v zložení: predseda: T.G.MASARYK podporedseda: M.R.ŠTEFÁNIK a J.DÜRICH tajomník: E.BENEŠ -ČSNR organizuje zahraničné vojsko (čs.légie), Štefánik pomáha nadväzovať kontakty s francúzskou vládou.

leto 1916	-počas Brusilovej ofenzívy (A.A.BRUSILOV-ruský generál) sa dostali vojenské jednotky cárskeho Ruska až na územie východného Slovenska, neskôr boli zatlačené.

august 1916	M.R.Štefánik odchádza do Ruska, aby tam organizoval vojenské skupiny za slovenských a českých zajatcov. Podpisuje dohodu, podľa ktorej čs.organizácie v Rusku uznávaju Československú národnú radu ako vrcholný orgán čs.odboja.

november 1916	-zomiera cisár František Jozef a jeho nástupcom sa stáva Karol I.

15.marec 1917	-ruský cár abdikuje a odovzdáva moc v krajine do rúk buržoáznej Dočasnej vláde.

máj 1917	-vydaný Manifest českých spisovateľov, ktorý proklamuje snahu o vytvorenie českého štátneho útvaru.

30.máj 1917	-vo vyhlásení Českého zväzu sa požaduje vytvorenie federálneho Rakúsko-Uhorského štátu, v ktorom by boli spojené české historické krajiny so Slovenskom (za takúto požiadavku sa zasadzovali aj slovenskí politici VAVRO ŠROBÁR a MILAN HODŽA).

júl 1917	-ťažké ale úspešné boje čs.légií v Rusku pri Zborove.

7.november 1917	-v Rusku vypukla boľševická revolúcia (VOSR). Dočasná vláda je zvrhnutá.

január 1918	-Trojkráľová deklarácia - českí politici vyhlasujú svoj program bojovať o vytvorenie samostatného a demokratického čs. štátu.

3.marec 1918	-slabá sovietská vláda v dôsledku vnútropolitického tlaku podpisuje s Rakúsko-Uhorskom a Nemeckom separatný mier (Brest-Litovský mier).

24.máj 1918	-tajná porada slovenských politikov v Martine o budúcom osude Slovenska.

30.máj 1918	-podpis Pittsburskej dohody. České a slovenské krajanské spolky v USA sa dohodli na vytvorení čs. štátu v ktorom by Slovensko malo autonómne postavenie.

13.júl 1918	-v Prahe je vytvorený Národný výbor Československý (vrcholný domáci odbojový orgán).

16.október 1918	-cisár Karol I. sa snaží zachrániť Rakúsko-Uhorsko jeho federalizovaním.

18.október 1918	-vyhlasenie Washingtonskej Deklarácie (vyhlasenie čs. samostatnosti).

október-november 1918	-domáce odbojové sily rokujú v Ženeve s predstaviteľmi zahraničného odboja.

28.október 1918	-štátnu moc v českých zemiach preberá Národný výbor československý, zároveň je vyhlásený nezávislý čs. štát - Československá republika (ČSR).

30.október 1918	-Slovenská národná rada na porade v Martine príjma Deklaráciu slovenského národa, ktorou sa Slovensko pripája k československému štátu (tzv. Martinská deklarácia).

11.november 1918	-kapitulácia Nemecka mocnostiam Dohody.

november 1918	-v Nemecku vypukla socialistická revolúcia

14.november 1918	-za prezidenta ČSR je zvolený T.G.MASARYK (znovu zvolený v rokoch 1920, 1927 a 1934).

18.január 1919	-otvorenie mierovej konferencie v Paríži, výsledkom ktorej bolo povojnové prerozdelenie Európy (tzv.Versaillský mierový systém). Čs. delegáciu vedie KAREL KRAMÁŘ, rozhodujúcu úlohu však zohrávajú T.G.MASARYK a E.BENEŠ.

január 1919	-oslobodenie Slovenska (vytlačenie maďarských vojsk zo Slovenska). -vytvorene Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, na čele s VAVROM ŠROBÁROM.

21.marec 1919	-vzniká Maďarská republika rád, jej predstavitelia sa snažia rozšíriť revolúciu na Slovensko.

apríl 1919	-vyhlásenie Bavorskej republiky rád

apríl-júl 1919	-na územie Slovenska prebiehajú boje s vojskami Maďarskej republiky rád (jednotky MRR sú vytlačené za hranice).

4.máj 1919	-M.R.ŠTEFÁNIK (v hodnosti generála francúzskej armády) zahynul pri páde talianského lietadla (neďaleko Ivanky pri Dunaji), počas návratu na Slovensko.

28.jún 1919	-podpísaná mierová zmlúva s Nemeckom (Versaillská zmlúva) -Nemecko súhlasi s vytvorením ČSR.

10.september 1919	-podpísaná mierová zmlúva s Rakúskom (Saint-Germainská zmlúva) -Rakúsko uznalo ČSR.

1919	-prijatý zákon o pozemkovej reforme - skonfiškovanie časti pôdy a prerozdelenie tejto pôdy moloroľníkom formou predaja.

február 1920	-Národné zhromaždenie (parlament ČSR) prijal Ústavu ČSR.

4.jún 1920	-podpísaná mierová zmlúva s Maďarskom (Trianonská zmlúva) -Maďarsko uznáva samostatnosť ČSR.

1920	-v ČSR sa konajú prvé demokratické parlamentné voľby (občania majú všeobecné, rovné, tajné hlasovacie právo). -vznik Spoločnosti národov (sídlo v Ženeve).

1920-1921	-vzniká obranný blok voči potenciálnej územnej rozpínavosti Maďarska (účastnici sú ČSR, Rumunsko a Juhoslávia).

1925	-2.parlamentné voľby

1927	-v ČSR je vytvorené krajinské zriadenie (ide o spôsob organizácie štátnej správy nahradzajúci dovtedajšie župné zriadenie). Zriadili sa štyri "krajiny" (Česká, Moravsko-Sliezska, Slovenská a Podkarpatskoruská), vytvorilo sa 79 okresov.

15.január 1927	-ministri HSĽS sa stávajú členmi čs.vlády

1929	-3.parlamentné voľby v ČSR.

1930-1933	-dôsledky celosvetovej hospodárskej krízy sa prejavujú aj v ČSR - prebieha hospodárska recesia a stúpa nezamestnanosť.

1932	-HSĽS (predseda ANDREJ HLINKA) a SNS (MARTIN RÁZUS) uzatvárajú tzv. autonomistický blok. Ten mal mať koordinačnú funkciu medzi katolíkmi a evanjelikmi v politickom predvolebnom boji. Pre nejednotu nemal veľký význam.

30.január 1930	-v Nemecku sa k moci dostáva NSDAP na čele s ADOLFOM HITLEROM, ktorý sa stáva kanclérom.

október 1933	-Nemecko vystupuje zo Spoločnosti národov.

leto 1934	-nacisti sa neúspešne pokúšajú o puč v Rakúsku.

1934	-Sovietský zväz vstupuje do Spoločnosti národov.

1935	-posledné parlamentné voľby v ČSR pred rozbitím republiky. Predstaviteľ Agrárnej strany dr.Milan Hodža sa stáva prvým Slovákom na poste ministerského predsedu ČSR (1935-1938). -veľké percento hlasov dostáva Sudetonemecká strana na čele s KONRÁDOM HENLEINOM.

máj 1935	-Sovietský zväz a ČSR podpisujú dohodu o vzájomnej pomoci (ČSR sa medzinárodnopoliticky začína orientovať aj na ZSSR).

október 1935	-Talianská agresia voči Habešu (Etiópia).

1935	-za prezidenta ČSR je zvolený EDVARD BENEŠ.

marec 1936	-Hitler dáva pokyn na obsadenie demilitarizovanej zóny v Porýni, čo sa deje bez rázneho odporu západných demokracií.

leto 1936	-začína občianská vojna v Španielsku (demokratické sily V Francové jednotky).

12.marec 1938	-Anšlus (pripojenie) Rakúska k Nemecku.

apríl 1938	-Konrád Henlein proklamuje na zjazde Sudetonemeckej strany, v Krlových Varoch, program na samosprávu Sudetov nacistami (situácia vedie k nepokojom v Sudetoch).

máj 1938	-vláda ČSR vyhlasuje mobilizáciu. Nasleduje obsadenie pohraničných oblastí čs. vojskom.

29.september 1938	-podpísaná Mníchovska dohoda medzi Nemeckom (Hitler), Talianskom (Mussolini), Veľkou Britániou (Chamberlain) a Francúzskom (Daladier) - bolo rozhoduté, že ČSR musí odstúpiť pohraničné oblasti Nemecku, ináč Francúzsko a Veľká Británia nebudú garantovať bezpečnosť čs. hraníc.

30.september 1938	-Československá vláda sa Mníchovskému diktátu podrobuje.

Zhrnutie obdobia 1914-september 1938

(názor autora)

Obdobie rokov 1914-1938 možno z hľadiska Slovenska a Slovákov možno hodnotiť pozitívne, i keď sa nedá vyhnúť niektorým kritickým hodnoteniem. Slováci si nepochybne v rokoch 1914-1918 spolu s Čechmi vybojovali samostatný štát, v ktorom mohli uplatňovať identitu svojho národa (žiaľ nie na plno). Idea čechoslovakizmu, ktorá mala svoje opodstatnenie vo vojnových rokoch (z dôvodu spoločného postupu za ciľom získania štátnosti pre Slovákov a Čechov), spôsobila mnoho problémov a škôd v rokoch povojnových. Veľmi nešťastnou sa ukázala formulácia v Ústave ČSR z roku 1920, v ktorej sa hovorilo o "...národe československom...". Vývoj v ďaľších rokoch ukázal, že išlo o fikciu a väčšina Slovákov sa hlási k národu slovenskému. Problémy, ktoré tak veľmi oslabili republiku a umožnili nemeckým a maďarským iredentistom vraziť klin medzi Čechov a Slovákov boli dvojakého druhu - skutočné a umelo vyvolané. Tie skutočné sa prejavovali v nekompromisnom postoji tvrdých čechoslovakistov (medzi ktorých patrilo aj nemálo slovenských politikov), ktorí nebrali vôbec ohľad na spoločensko-politické, kultúrne a hospodárske osobitosti Slovenska a pokúšali sa udržať silný centralizmus v štáte. Tu treba kritizovať predovšetkým necitlivý prístup E.Beneša a ďaľších popredných českých politikov. Na strane druhej stáli neustále silnejúce národne orientovaní slovenskí politici, usilujúci sa o rôzne formy politického usporiadania Slovenska voči ČSR. Niektoré skupiny (resp. politické strany) sa snažili o oslabenie centralistického spravovania štátu, ďaľšie o to, aby sa časť kompetencii verejnej správy na územi Slovenska presunula do slovenských rúk a najradikalnejšia časť slovenskej politickej scény žiadala o autonómne postavenie Slovenska. Čechoslovakisti autonómiu striktne odmietali z obavy, že sa ČSR rozpadne. Veľa negatívnych emćií medzi obyvateľmi Slovenska vyvolali názory niektorých významných Čechov o tom, že Slováci ako národ zaostalejší a menej kúlturne rozvinutý, sa rozplynú v národe českom. Českí pedagógovia, lekári a úradníci, ktorí po roku 1918 prišli pomôcť Slovákom v ich rozvoji a v správe slovenských vecí, urobili obrovský kus práce a vychovali novú, početnú generáciu slovenskej inteligencie. Keď ale táto generácia (schopná spravovať slovenské politické, hospodárske, sociálne a kultúrno-vzdelávacie záležitosti) vznikla, nebolo viac treba, aby miesta na školách, poštových úradoch, v štátnej správe a inde obsadzovalo toľko čechov. Napriek tomu boli na Slovensko neustále posielaní zamestnanci z Čiech a Slováci museli často odchádzať za prácovnými priležitosťami do zahraničia (napr. do Francúzska). Treba otvorene povedať, že všetky tieto problémy boli vyvolané čechoslovakistami. Takýmto konaním nepochybne hnali vodu na mlyn slovenským extrémnym nacionalistom, ktorí umelo vykonštruovali ďaľšie problémy a konflikty, presadzujúc tak antičeskú neznášanlivosť. Treba dodať, že zároveň zanedbávanie výstavby priemyslu na Slovensku a Podkarpatskej Rusi a slabý prílev investícií na Slovensko znamenal rušenie závodov, zvyšujúcu sa nezamestnanosť a sociálnu biedu pre veľkú časť slovenského obyvateľstva.
Záverom sa núka nasledovné zhodnotenie obdobia 1914-1938: vytvorenie ČSR predstavovalo pozitívny krok vo vývoji oboch národov. Znamenalo pre ne získanie štátnosti, suverenity, demokratického zriadenia, národné oslobodenie a odstránenie maďarizácie a germanizácie. Dôslednejšie rešpektovanie národných cieľov a sociálnych potrieb obyvateľstva by nepochybne viedlo k posilneniu stability ČSR, ktorá bola v rokoch 1935-1938 bezprostredne ohrozovaná zo strany Nemecka a Maďarska.