Ktorá je najstaršia ?

   Uplynulo asi 35 rokov, kým sa po prvých fotografiách zobrazujúcich Vysoké Tatry z konca 50-tych rokov minulého storočia, objavili aj tatranské pohľadnice. Doteraz sa však nepodarilo zistiť, kto a kedy vydal prvú pohľadnicu s tatranským motívom. Skôr ako sa dotkneme danej problematiky, uvediem aspoň pár základných údajov o vzniku a významnejších medzníkoch histórie tohto "najskromnejšieho umenia".
   Spolu s prvou poštovou známkou vydala britská poštová správa 6. mája 1840 obálku s natlačenou hodnotou dvoch pencí a reprodukciou symbolickej kresby. Autorom bol rytec John Thompson podľa predlohy Williama Mulreadyho. O tri roky neskôr anglický grafik J.C.Horsley vytvoril vianočné blahoprianie. Nestalo sa pohľadnicou pre nepochopenie anglickej pošty, ktorá odmietla jeho expedovanie. Z roku 1861 je známy pokus J.P.Charltona z Philadelphie a iba v literatúre sa zachovala informácia o tzv. Bazilejskej pohľadnici z roku 1865, ktorá bola ako najvzácnejší exponát vystavená v roku 1900 na medzinárodnej výstave pohľadníc v Paríži. Toto sú vari najstaršie známe prípady použitia tlačeného obrázku na poštovú korešpondenciu.
   Po viacerých ojedinelých pokusoch sa skutočným predchodcom pohľadnice stal korešpondenčný (poštový) lístok, ktorého používanie ako prvá na svete zaviedla rakúsko-uhorská poštová správa dňom 1.októbra 1869. Jeho pôvodcom bol profesor politickej ekonómie na vojenskej akadémii vo Viedni Dr.Emanuel Herrmann (1839-1902). Korešpondenčný lístok bol štátnym tlačivom-ceninou predávanou na poštách, ofrankovanou vytlačenou dvojgrajciarovou známkou.
   Už do konca roku 1869 predali pošty v Rakúsko-Uhorsku 2 milióny 930 000 poštových lístkov, čo svedčí o ich skorej obľube a praktickosti pre krátke a neutajené oznamy. V nasledujúcom roku ich zaviedli aj pošty v Nemecku, Švajčiarsku a Veľkej Británii.
   Tlačiar a kníhkupec Augustín Schwartz zo severonemeckého Oldenburgu poslal 16.júla 1870 svojmu priateľovi v Magdeburgu korešpondenčný lístok, na ktorý do ľavého horného rohu sám vytlačil obrázok vojaka s kanónom, motív z práve započatej prusko-francúzskej vojny. Tento poštový lístok dodatočne opatrený obrázkovým motívom sa všeobecne pokladá za najstaršiu známu pohľadnicu, aj keď pravda, ešte vo svojej veľmi zjednodušenej podobe. V Rakúsko-Uhorsku je najstaršou pohľadnicou tá, ktorú dal koncom roku 1870 na poštovom lístku vyhotoviť vo Viedni žijúci srbský dôstojník Petar Manojlovič a 6.mája 1871 ju odoslal z redakcie tamojšieho srbského časopisu Zmaj (Drak) svojmu príbuznému. Na jej adresnej strane bol zobrazený drak letiaci nad krajom južných Slovanov, čo malo vyjadrovať potrebu ich zjednotenia. Tieto prvé "pohľadnice" boli vlastne iba dodatočne ilustrované korešpondenčné lístky, to znamená štátom vytlačené a vydané ceniny so súkromne natlačenými obrázkami.
   Väčší priestor pre vývoj pohľadnice umožnilo vládne nariadenie s účinnosťou od 1.januára 1885, ktorým sa povolila tlač už aj súkromných korešpondenčných lístkov. Tie sa potom v prípade natlačenia obrázku stávali pohľadnicami. Na prednej (adresnej) strane museli mať aj naďalej vytlačený nemecký nápis "Correspondenz-Karte", nemali už ale vytlačenú poštovú známku. Tým aj navonok prestali byť štátnou ceninou. Ďalšou podmienkou pre ich vydávanie bolo, že pri poštovej preprave museli byť ofrankované ako bežný (štátny) korešpondenčný lístok, t.j. dvojgrajciarovou známkou a prítlače obrázkou mohli byť iba na ich zadnej strane (oznamovacej) strane. Po 16-tich rokoch od vydania prvého korešpondenčného lístka sa tak v Rakúsko-Uhorsku aj po právnej stránke vytvorili predpoklady pre vznik pohľadníc, už ako podnikateľského produktu jednotlivcov. Z tohto obdobia je známa pohľadnica zo sedmohradského mesta Sibiu (Vtedy Hermannstadt, resp. Nagy Szeben). V rokoch 1885-1890 boli ich motívmi predovšetkým firemné obrázky a symboly, v rokoch 1890-1895 už prevažujú pohľady na krajinu, čo prispelo ku vzniku názvu pohľadnica. Spočiatku to bol iba jeden čienobiely obrázok, až okolo roku 1892 začali prevažovať pohľadnice s 3-6 farebnými grafickými obrázkami.
   Je takmer vylúčené, aby v prvej etape, v rozmedzí rokov 1885-1890 niekto vydal pohľadnicu Tatier. Zemepisné motívy sa začali častejšie uplatňovať, ako už bolo spomenuté, až po roku 1890 a aj najstaršia pohľadnica Prahy je známa z roku 1890, Opavy z roku 1893, Olomouca z roku 1894. Z území Poľska a Maďarska boli podľa doterajších zistení vydané okolo roku 1892. Z regiónov Slovenska sa pomerne bežne vyskytujú pohľadnice použité v roku 1896, zriedkavosťou sú tie, ktoré boli odoslané v roku 1895, úplnou výnimkou sú staršie. Pravdepodobne mohli byť teda prvé pohľadnice Vysokých Tatier vydané niekedy v rokoch 1892-1894, pričom z roku 1895 sú už známe prípady poštou prešlých tatranských pohľadníc. Na najstarších, ktoré boli zhotovené litografický, nebol totiž vytlačený rok vydania a to znemožňuje presne určiť dobu ich vzniku. Možno ju iba približne stanoviť u tých, ktoré boli odoslané poštou, podľa dátumu na ich pečiatke alebo dátumu v texte. Je predpoklad, že v malých nákladoch (asi 500 kusov) vydávané prvé litografické pohľadnice sa vypredali ešte v roku svojho vzniku, pričom je potrebné prihliadať aj na určitú dobu potrebnú na ich expedíciu od výrobcu (väčšinou v Rakúsku a Nemecku) k predajcovi. To znamená, že ak zberateľ nájde vo svojej zbierke pohľadnicu Vysokých Tatier, ktorá bola použitá v januári alebo februári 1897 je takmer isté, že bola vyrobená už aspoň v predchádzajúcom roku. Ak bola odoslaná koncom roka je predpoklad, že vznikla v tom istom roku. Ďalším kritériom pri určení veku pohľadníc je výrobná technika, ktorou boli zhotovené. Do roku 1897 bola väčšina vyrobená litografický - kameňotlačou podľa grafických predlôh neznámych autorov, po tomto období sú už pohľadnice vyrobené svetlotlačou na podklade fotografických snímok. To ale neznamená, že by po roku 1897 už neboli vydané žiadne litografické pohľadnice, alebo pred týmto rokom pohľadnice zhotovené svetlotlačou. Do roku 1897 bola ich adresná strana niekedy orámovaná meandrovým dekorom, hore bol aj naďalej nápis poštový, resp.korešpondenčný lístok, často vo viacerých jazykových verziách, po roku 1897 dekor mizne. Úprava pohľadníc odvodená od korešpondenčného lístka, t.j. vymedzenie priestoru na písanie adresy na jednej celej strane a priestoru pre text pisateľa iba na strane obrázku, sa v Rakúsko-Uhorsku udržala do začiatku roku 1905 (pohľadnice s tzv. dlhými adresami). Všetky tatranské pohľadnice, kde je adresná strana rozdelená už na dve časti, to znamená pre adresu a vlastný text, boli teda vydané neskôr. Časovo približne určiť tú-ktorú pohľadnicu je možné aj na základe čitateľných dátumov na použitých poštových pečiatkach alebo v písanom texte, filatelistických znalostí o použitých poštových známkach, výšky poštovného v určitom období, ako aj znalosti o dobových aktivitách vydavateľa alebo výrobcu, zobrazených objektoch a podobne.
   To sú teda kritéria, ktoré nám aspoň približne stanovia rok vydania najstarších tatranských pohľadníc. Ktorá je ale skutočne najstaršia?
   Adam Czarnowski z Varšavy, jeden z najväčších a najuznávanejších zberateľov pohľadníc Vysokých Tatier, ktorého zbierka presiahla 8000 kusov, vo svojich skorších publikovaných prácach o tejto problematike vyvodzoval podľa rôznych poznatkov a súvislosti, že najstaršie pohľadnice Tatier mali byť vydané v roku 1895. Skúmajúc aj rôzne iné súkromné a verejné zbierky (Muzeum Tatrzanskie v Zakopanom, fond pohľadníc v ŠOBA Levoča, zbierky S. Cornidesza a I.Gyokéra z Budapešti) sa k tomuto roku prikláňa aj Dr. K.Balázs vo svojej priekopníckej publikácii Régi Tátrai képeslapok (Budapest 1992). Konkrétne ale neudáva najstaršiu známu pohľadnicu Tatier. Osobne som mal možnosť tiež preskúmať niekoľkotisícovú zbierku tatranských pohľadníc uznávaného tatrológa Witolda H.Paryského v Zakopanom, ale ani tam som neobjavil žiadnu, ktorá by posúvala túto časovú hranicu viac dozadu. A.Czarnowski svoju staršiu hypotézu o vydaní prvých pohľadníc Tatier v roku 1895 potvrdil v článku Dawne pocztówki tatrzanskie, v časopise Filokartysta (č.1/1996), ktorý pre zberateľov pohľadníc vychádza vo Varšave. Medzičasom totiž objavil pohľadnicu, odoslanú zo Zakopaného do Varšavy 5.septembra 1895. Obsahuje 5 tatranských obrázkov podľa starších snímok krakovského maliara a fotografa Awita Szuberta (1837-1919). Vydal ju Bazar Zakopianski, ktorého majiteľom bol obchodník Kamil Baum pôvodom z Tarnowa. Bola zhotovená svetlotlačou a jej výrobca je neznámy. Podľa zverejnenej fotokópie tejto pohľadnice v uvedenom časopise sa však dá usudzovať, že mohla byť vyrobená v niektorom českom umeleckom ústave vo Viedni alebo v Prahe. Na to navádza tiráž v dolnom rohu pohľadnice označujúca vydavateľa čiastočne v češtine - Bazar Zakopanski w Zakopaném - s dlhým é na konci. Hoci takú istú pohľadnicu vlastnil Czarnowski už skôr, jeho exemplár nebol použitý, neprešiel poštou a ostal nedatovaný.
   Pri spracovávaní svojej zbierky som vytriedil asi 9000 tatranských pohľadníc vydaných pred rokom 1950. Medzi nimi som objavil kolorovanú litografický zhotovenú pohľadnicu zobrazujúcu Nový Smokovec a celkový pohľad na hrebeň Vysokých Tatier podľa troch perokresieb neznámeho autora. Poštové pečiatky a dátum v texte svedčia, že bola odoslaná 19.júla 1895 do sedmohradského Koložváru (teraz Cluj v Rumunsku), niekdajšiemu košickému zberateľovi pohľadníc Ervínovi Spielmannovi (1871-1943), kam došla 21.júla. Pohľadnicu vydal budapeštiansky obchodník Teodor Kertész st. pôvodom tiež z Košíc (nar.1834). Jeho filiálka na predaj turistických potrieb bola od začiatku 90-tych rokov minulého storočia v Novom a od roku 1908 aj v Starom Smokovci.
   To je teda zatiaľ najstaršia tatranská pohľadnica. Aj jej výrobca však ostal neznámy. Vpravo na okraji grafických obrázkov je okrem vydavateľa uvedená číslica 883 zrejme označujúca poradové číslo pohľadnice u výrobcu. Ak by Kertészova pohľadnica s týmto poradovým číslom bola vyrobená v roku 1895, teda v čase svojho odoslania, je pravdepodobné, že jej producent vydal pohľadnice s nižšími poradovými číslami už skôr, asi v rokoch 1892-1894, kedy už boli v Uhorsku všeobecne známe. Nie je totiž predpoklad, aby výrobca (vydavateľ) za 6-7 mesiacov v tomto jedinom roku 1895 vyprodukoval až 883 rôznych pohľadníc. A v tejto sérii, ktorá začala vychádzať už asi 2-3 roky predtým, sa mohli vyskytovať aj iné pohľadnice Vysokých Tatier s nižšími poradovými číslami.
   Je preto oprávnený predpoklad, že najstaršie tatranské pohľadnice boli vydané niekedy v rokoch 1892-1894, nie však už v polovici 80-tych rokov, ako sa to občas uvádza bez udania konkrétnych dokazujúcich príkladov.
   Spomedzi viac ako 400 producentov, vydávajúcich tatranské pohľadnice do roku 1950, som zistil 39 činných v rokoch 1895-1899. Bolo ich však zrejme viac, lebo mnoho hlavne litografických pohľadníc z tohto obdobia nemá akékoľvek identifikačné údaje o svojom výrobcovi alebo vydavateľovi. Medzi výrobcov litografických pohľadníc Vysokých Tatier v tom období patria predovšetkým Karl Schwidernoch a Schneider&Lux z Viedne, sliezski vydavatelia J.G.Pohley a M. Kuschel, A.J.Miziewicz z Kolomije, Marcin Salb a litografický ústav Czas z Krakova. Ako vydavatelia ale (nie výrobcovia!) takýchto pohľadníc sú v tom čase známi okrem Kertézsa aj Ján Gréb zo Spišskej Soboty, Ervín Benigni z Popradu, Július Kuszmann z Kežmarku, resp.Tatranskej Lomnice, Stanislaw A.Krzyzanowski a Jan Józef Fischer, obaja z Krakova. Azda najstarším známym výrobcom tatranských pohľadníc zhotovených už dokonalejšou technikou svetlotlače na podklade fotografických snímok, je v Brne pôsobiaci A.von Palocsay (1896) pôvodom zo severného Spiša. Nasledujú ho C.Ledermann z Viedne, Edgar Schmidt z Drážďan, resp.Budapešti, Adolf Stengel z Lipska, L.V.Enders z Nového Jičína, Ľudovít Divald a Alexander Cattarino z Prešova, sliezskí vydavatelia A.Fabian a C.Schroter, Karol Divald ml. z Budapešti a ďalší. Okrem toho je viacero takých producentov, ktorých pohľadnice Vysokých Tatier sú doposiaľ známe až z obdobia po roku 1900. Preukazateľne ale už skôr vydali miestopisné pohľadnice z iných blízkych regiónov, čím sa dajú predpokladať ich staršie aktivity aj v Tatrách.
   Pre zistenie najstaršej pohľadnice Tatier bolo doteraz spolu preskúmaných asi 40000 exemplárov zo zbierok v Poľsku, Maďarsku a u nás. Zatiaľ najstaršiu časovo identifikovanú tatranskú pohľadnicu vydal síce Teodor Kertész, no ani tak nie je možné jednoznačne odpovedať na otázku, kto a kedy vydal prvú pohľadnicu týchto veľhôr.
   Vzhľadom na chystanú publikáciu o starých pohľadniciach Tatier, by autor tohto článku privítal akékoľvek informácie, ktoré viac poodhalia toto tajomstvo.

pripravil kontakt zaradené

: JUDr. Ján Gašpar : gaspar@svkk.sk : rok 2001