Falzifikáty maľovaných miniatúrnych portrétov
vo fotografických zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach.

   Portrét patrí medzi najstaršie odbory výtvarného umenia, ktoré boli pestované od egyptského a antického staroveku.
   V každej dobe naplňoval túžbu človeka po zachytení a sprítomnení svojej podoby. Podobizne v životnej veľkosti splňali úlohu oficiálnej reprezentácie, naproti tomu miniatúra bola zviazaná s intímnym životom človeka. Prednosťou miniatúry bola praktičnosť formátu.

   Ak hovoríme o portréte, či miniatúrnom portréte, zíde nám na um maľovaný portrét. Vedľa maľovaného miniatúrneho portrétu sa však stretávame s radou miniatúr prevedených rôznymi technikami, do rôzneho materiálu. Najbližšie ku klasickej miniatúre je silueta, ďalej ceroplastika - voskový portrétny reliéf. K nim radíme i portréty na medailách a minciach, miniatúrne portréty vyrezávané a ryté do intaglií a gem z drahokamov a polodrahokamov, ktoré sú súčasťou šperku. S portrétom sa stretneme i rezaným do skla a medailónmi vytváranými do kameninovej základne.

   Miniatúrne portrétne maliarstvo sa rozvíjalo nerovnomerne. Vo významnejších kultúrnych centrách Európy od 15. storočia až do polovice 19. storočia. Rozkvet miniatúrneho portrétneho maliarstva bol koncom 30. a začiatkom 40. rokov 19. storočia náhle prerušený novým vynálezom - fotografiou.

   Daguerotypia - ako bol spočiatku pomenovaný vynález fotografie bol oveľa lacnejší spôsob portrétovania a neskôr, keď sa fotografická technika i optika zdokonalili sa stalo portrétovanie záležitosťou širokých vrstiev obyvateľov.

   V roku 1855 patentoval anglický fotograf J.E.Mayall proces fotomechanického prenesenia obrazu na pravú alebo umelú slonovinu a jej ručné vyfarbenie. Obdobne boli od roku 1860 vyrábané v Paríži fotomechanicky prenesené obrazy na porcelán, email, ručne maľované a vypálené. Menej používané boli tlačené a kolorované na hodváb, využitím hlbkotiskových štočkov. Nepravé miniatúry sa naivne signovali menami známych umelcov. Nepravosť miniatúr prezrádzala i ich adjustácia. Rámčeky boli vyhotovené zo zažltnutých slonovinových klavírnych klávesov, ruby sa zalepovali z listov zo starých kníh. Niekedy to boli kovové rámčeky tzv. "klasického typu", zdobené stuhami, vetvičkami, na rube kryt brokátom, zamatom, alebo starožitne vyzerajúcou textíliou.

   Dva nepravé miniatúrne portréty zhotovené prenesením obrazu na slonovinu fotomechanickou cestou boli získané i do zbierkového fondu historickej a umeleckej fotografie vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach v roku 1987.

   Prvá zobrazuje poprsie dlhovlasého chlapca v dobovom šľachtickom odeve s bielym širokým golierom z krajky, druhá zobrazuje mladú dámu v bielych šatách charatkeristických pre obdobie biedermaieru. Fotografie sú premaľované gvašom. Rám je typický pre nepravé miniatúry - zo zažltnutých a čiernych klavírnych klávesov, v rohoch doplnené výzdobou z perlete. Oválny výrez okolo portrétu je zdobený obrubou zo žltého obecného kovu s rastlinným dekorom. Slonovina je zdobená štylizovaným motívom prevedeným technikou inkrustácie. Miniatúry majú zadnú stranu prelepenú staršou dobovou tlačou, signované sú taktiež nepravými autormi, ktorí tvorili v skoršom období. Portrét chlapca je signovaný menom Gerard Francoisorom, autorom žijúcim v rokoch 1770 - 1837, portrét mladej dámy je signovaný Stieler Jozeph Karl autorom žijúcim v rokoch 1781 až 1858, napriek faktu, že spomínané miniatúry boli vyhotovené okolo rokov 1900.

   Vzhľadom na ojedinelosť zastúpenia techniky - procesu fotomechanického prenesenia obrazu na pravú slonovinu alebo umelú s ručným vyfarbením - v zbierkovom fonde historickej a umeleckej fotografie vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach, zaraďujú sa tieto dve nepravé miniatúry do kolekcie najzaujímavejších fotografických techník používaných v 2. pol. 19. a začiatku 20. storočia na našom území.

pripravil kontakt zaradené

: Kristína Rybárová : stefan.rybar@netkosice.sk : rok 2007

Zaraďte si link projektu medzi obľúbené adresy.
Ako? Stisnite prosím naraz nasledujúce dve klávesy CTRL+D!