Get your own Free Home PageSTREDNÁ ŠLACHTA PODL'A URCENIA VERBÖCZYHO
1. Šlachtic je iba podriadený korunnému královi.
2. Šlachtica bez sudcovho rozhodnutia bolo nemozné zatknút'.
3. Šlachtic bol oslobodený od sluzieb, iba ho zavazujú vojenské povinnosti.
4. Ked' král poruši ústavu v tom prípade má právo oponovat' královi.
Všeobecne vyšetrenie slachty. V mad'arsku vo viacerých príadoch nariadili toto vyštrenie v roku 1725, 1731, a 1759. Všetci museli dokázat' svoj šlachtický pôvod okrem šlachticov ktorých šlachtictvo bolo všeobecne známe pred tribunálom zriadeny na tento úcel. Konecne rozhodnutie bolo králové.( Velky Pallas Nagy Lexikon 7/31, 13/5)
Šlachta sebestacne sa vyzbrojila a znášali všetky výdavky. Majetnú šlachtu zatazovala aj takzvaná 'portalis insurrectio', ktorá suvisela aj s poctom poddaných. Chorý, starý, bezvladny, osoby z viacerými maloletými detmi, jedináckovia, cirkevné osoby, ucitelia, lekári, chyrurgovia, vdovi a maloleté siroty boli oslobodené od záveskov voci králi.
V dávnych casoch k slachtickému majetku sa viazala aj vojenská povinnost. Ked' vlast' bola ohrozená na symbol krvavého meca šlachta povstala do boja. Pocas prvých králov sa zhromazdovali pod starou kmenovou vlajkou a neskôr pod zástavou dôstojníka a uz na nariadenie parlamentu.
Povstanie mohlo byt' jednotné alebo ciastocné podla toho ci celú krajinu, alebo iba ciastku výzvali do boja. V povstany kazdý šlachtic sa osobne zúcastnil, pod vedením nádora ako hlavneho velitela št'atu. Odlišovalo sa od tochto takzvané banderium kde hlavná šlachta, hlavné cirkevne osobnosti ktorí odviedli bojovníkov pod vlastné zastavy podl'a poverenia parlamentu.
Tento rozdiel je jasne vyjadrený v zakonníku XVIII z roku 1492. V tomto zákone je zakotvené ze kral' dovtedy nemôze vyhlásit jednotné povstanie pokial' králove vojsko a šlachticke oddiely sú dostacujuce voci nepriatelovi. Slachta a banderia boli povinné to chránit' iba vnútrozemie.
Šlachtické povstanie bolo vojensky organizované a disciplinované. Dôstojníkov a pechotu nizšou hodnostou ako kapitán vymenoval kraj a kmenovych dôstojníkov vymenoval nádor na odporucenie kraja. Posledné šlachtické povstanie bolo v roku 1809 pocas francúzske vojny.
POSLEDNÉ POVSTANIE MADARSKEJ ŠLACHTY V ROKU 1809
Pocet šlachty povinnou vojenskou sluzbou pozostávala z 30,000 jazdcov a 40,000 clennou pechotou. Ale iba ciastka tejto spomenutej vojenskej sily sa zúcastnila v bytke pri Györi proti Napoleónovi v roku 1809. Slachta zijúca v severných krajoch štátu bola mobilizovaná proti polskym povstalcom, kým oddiely z Erdély a Tiszántúl este sa nedostavili na urcene miesto. Proti tomuto francúzske oddiely pozostávali z 42,000 clennej pechoty a 13,000 jazdcami. Z francuzského vojska jeden oddiel zostal v Pápau a tak v bytke sa zúcastnilo iba 35,000 vojakov z ktorých 10,000 bolo jazdcov.
Napóleon útocil smerom na Vieden lebo za kazdú cenu chcel zabránit zjednoteniu na ústupe nachádzajúcom sa vojsku pod vedením kniezat'om Johann s oddielmi kniezat'a Karl, ktoré sa nachádzali v Rakúsku. Bytva pri Györi sa zacala 11 júna 1809 a trvala pár dni a skoncila sa viacmenej nerozhodne. Proti dobre vyzbrojenému francuzskému vojsku sa postavili menej vyzbrojené, ale nadšené a odhodlané rakusko-mad'arske vojská. Knieza Johann stratil 6200 vojakov kým oddiely vedené maršalom Andrássy stratili iba 180 vojakov a 580 vojakov sa tazko zranilo.
Csiba Dávid István (RY#25) * 1783, Tejfalu (Mliecno), Insurgens. Ako desiatník sa zúcastnil v Napóleonských bytvách. Bol vyznamenaný zlatou medajlou a obdarovaný 200 zlatou Forintou. ( Gállfy Péter)
Get your own Free Home Page