Jozef Varga
Autor tejto stránky sa podujal na neľahkú úlohu, popísať háklivú tému vzájomných vzťahov medzi "bielou" väčšinou a cigánskou menšinou na Slovensku za situácie, keď akokoľvek oprávnená kritika menšiny nesie so sebou riziko obvinenia z rasizmu. Hranica medzi pravdou a demagógiou je totiž tenká a také riziko preto nie je vylúčené.
Autor považuje akúkoľvek formu rasizmu za porušenie najzákladnejších ľudských práv a zásadne ju odmieta. Na druhej strane si však všíma, že obviňovanie z rasizmu sa stáva nástrojom boja menšiny proti väčšine, boja v ktorom ide menšine o získanie ničím nezaslúžených výhod. Tento boj má tiež svoju paralelu v boji rómskych politických strán a organizácií o finančné príspevky Európskej únie. Nie div, že za takýchto podmienok sa príslušníci väčšiny začínajú báť reprezentantov menšiny, čo vytvára absurdnú situáciu, keď väčšina, z ktorej daní menšina žije, sa obáva kritizovať zneužívanie svojich daní na ciele, na ktoré neboli určené – prepíjanie prídavkov na deti predstavuje len jeden z mnohých príkladov. Autor si uvedomuje, že taká situácia je neudržateľná a že je nutné verejne poukázať na skutočné pomery, pretože politici sa tomu kvôli osobnému pohodliu vyhýbajú, odvolávajúc sa na pseudohumanistické argumenty.
Stránka pozostáva z nasledujúcich častí:
Analýza populačného správania menšín ukazuje, že počet príslušníkov menšiny rastie exponenciálne, zatiaľčo populácia väčšiny stagnuje. Jednoduché výpočty ukazujú, že to povedie k rýchlemu rastu podielu menšinovej populácie. Ak sa tento trend nezmení, dnešná menšina sa stane o 20-30 rokov väčšinou. To by samo osebe nebolo dôvodom k obavám, ak by sa príslušníci dnešnej menšiny nelíšili výrazne od väčšiny svojou sociálnou štruktúrou, svojim správaním. Skutočnosť je však taká, že prevažná väčšina súčasnej etnickej menšiny je odkázaná na príspevky zo štátneho rozpočtu, do ktorého prispieva zanedbateľným podielom. Ak sa táto tendencia nezmení (ja netvrdím, že sa nezmení, ja sa toho iba obávam!), bude to znamenať, že daňové zaťaženie neustále sa zmenšujúcej väčšiny sa bude musieť zväčšovať s jediným cieľom: živiť etnickú menšinu. Keďže správanie súčasnej menšiny ani len nenaznačuje, že by sa chystala starať sa o seba sama, označujem jej príslušníkov za príživníkov, pretože ich holá existencia esenciálne závisí od daní väčšinovej populácie. (Pojem príživník nemá však v mojom chápaní pejoratívny význam, používam ho len ako terminus technicus, lebo lepší som nenašiel.) V ďalšom upozorňujem na to, že taká situácia sa nemôže dlhodobo udržať bez rastu napätia medzi väčšinou a menšinou a načrtávam svoj – možno až prehnane pesimistický – obraz možných budúcich konfliktov typu občianskej vojny. Základnú príčinu takého vyústenia vidím v nezodpovednom populačnom správaní súčasnej menšiny, ktorá zámerne plodí čo najviac detí, pretože detské prídavky, aj keď malé, sú predsa len úmerné počtu detí. Preto na záver dôrazne apelujem na to, aby vláda prijala opatrenia na zastavenie takého reprodukčného správania.
Príslušníci etnickej skupiny, o ktorej je reč, boli po stáročia nazývaní Cigánmi. Až v roku 1993 sa vlastným rozhodnutím začali v svojom jazyku (dialekte) nazývať Rómami. Nepovažujem zmeny v rómskom jazyku (mimochodom, doteraz oficiálne ešte ani nekodifikovanom) za záväzné pre Slovákov a preto zostávam pri ich klasickom slovenskom mene. V tejto súvislosti polemizujem s organizáciou "Ľudia proti rasizmu" a uvádzam svoje osobné skúsenosti so životom v tesnom susedstve niekoľkých cigánskych rodín. Obyvateľov Slovenska, ktorí nie sú Rómovia, odmietam označovať ako Nerómov, pretože by som tým prijímal Rómov za meradlo pre posudzovanie celej slovenskej populácie. Označujem ich za Belochov.
Obvinenie z rasovej diskriminácie je veľmi vážne a nemôže sa zneužívať na boj proti ľuďom, ktorí len trvajú na dodržiavaní všeobecne uznávaných noriem civilizovanej spoločnosti všetkými občanmi bez rozdielu. Preto podrobne vysvetľujem, že kritika asociálneho správania väčšiny cigánskej populácie nie je automaticky prejavom nenávisti, či diskriminácie, že bez zmeny kritizovaného správania nemožno očakávať žiadne zlepšenie životnej úrovne Cigánov, lebo bez nej nemožno očakávať, že sa na trhu práce stanú konkurencieschopnými, že budú mať rovnaké šance na získanie práce ako všetci ostatní.
Nechcem popierať, že Cigáni sa občas stávajú objektom neznášanlivosti a rozhodne takéto správanie odsudzujem. Ale ani oni sami žiadnu toleranciu voči väčšine neprejavujú. Výrečné svedectvo o tom vydávajú pestré formy ich kriminality. Aj peniaze, ktoré dostávajú z podvýživeného štátneho rozpočtu vo forme sociálnej podpory, či prídavkov na deti, nerozvážne míňajú na zbytočnosti, ktoré pre život nie sú nutné. Tým sa však na väčšine dopúšťajú v podstate hromadnej krádeže: tie peniaze im totiž spoločnosť dáva v dobrej viere, že budú slúžiť hlavne na stravovanie, ošatenie, výchovu a vzdelávanie ich detí.
Ale ani cigánski politici sa o vzájomnom vzťahu väčšiny a Cigánov nevyjadrujú zvlášť ohľaduplne. V r. 2000 jeden z nich obhajoval hromadné krádeže zemiakov Cigánmi po celom Slovensku tým, že vraj "je lepšie keď kradnú, ako keby vraždili !" Tento pozoruhodný výrok, zverejnený v tlači aj v televízii, nikto na Slovensku oficiálne neodsúdil – ani len organizácia "Ľudia proti rasizmu", ktorej jediným programom je boj proti neznášanlivosti. Aj toto podľa môjho názoru dosť zreteľne hovorí o tom, že väčšina spoločnosti si už na neprijateľné konanie a výroky príslušníkov tejto menšiny zvykla a toleruje ich. Tento stav však považujem za nebezpečný. Boj proti "rasizmu" nemožno totiž obmedzovať iba na boj proti predsudkom Belochov voči Cigánom; ten sa týka aj boja proti predsudkom Cigánov voči Belochom. Ak by sme to tak nechápali, tvrdili by sme implicitne, že predsudky majú len Belosi – ale to by bola lož!
Životná úroveň Cigánov je väčšinou veľmi úbohá. Ale keď sa spýtame, kto je tomu na vine, zistíme, že hlavne Cigáni sami. Začína to tým, že sa mnohí ani v dvadsiatom storočí nenaučili, napriek povinnej a bezplatnej osemročnej školskej dochádzke, čítať ani písať, pretože sa školskej dochádzke jednoducho vyhýbajú. Niet potom divu, že málo ich je vyučených, ešte menej má stredoškolské vzdelanie, ale tých s vysokoškolským vzdelaním je naozaj ako šafranu (a tí sa zväčša hanbia za to, že sú Cigánmi a k Cigánom sa ani nehlásia). Bez minimálneho vzdelania, samozrejme, ťažko môžu získať kvalifikovanú prácu (tú si dnes ťažko hľadajú aj vysokoškolsky vzdelaní Belosi) a po nekvalifikovanej práci nie je, a už nikdy ani nebude dopyt. Mnohí žijú v osadách, kde bývajú v úbohých chajdách. Áno, žalostný je pohľad na tieto psie búdy. My by sme v nich nebývali, ale Cigánom nepripadajú až také biedne. Veď počas 40 rokov komunistickej vlády boli Cigáni stále usídľovaní do obytných blokov, mnohokrát čerstvo postavených, a oni sami si ich stále demolovali. Keby sa v chajdách naozaj cítili zle, prečo by si tie novučičké byty neudržiavali v čistote a poriadku? Oni svoju životnú úroveň jednoducho neposudzujú našimi očami, oni sa v tých osadách cítia dobre. Ak sa sťažujú, tak len preto, aby vyvolali súcit a tým si vyžobrali nejaké drobné. Prečo smeti na košické sídlisko Luník IX prišiel odpratávať minister Čarnogurský a prečo sa naň Cigáni dívali so založenými rukami a pochvaľovali si "ta veru, bulo už treba popratac"? Je vinníkom takéhoto stavu väčšinová populácia? Ona im rozbíja okná, dvere, byty? A keď to niekto takto verejne povie, je hneď rasista, a hovorí to len preto, lebo ich rovno nenávidí? Prirodzenejšie vysvetlenie už nejestvuje?
Nútim sa vidieť Cigánov vľúdnejšími očami, než si zaslúžia. Preto som si vymyslel hypotézu, že ich od práce odučil komunistický systém, ktorý im poskytoval fiktívnu prácu za akú-takú plácu a naučil ich nestarať sa o seba. Veľmi tej hypotéze sám nechcem veriť, ale nejak si to vysvetliť potrebujem: nie som rasista a nechce sa mi veriť, že sú leniví a neporiadni "od prírody".
Na záver sa pokúšam navrhnúť, ako Cigánom pomôcť, pretože vidina Slovenska v občianskej vojne ma deprimuje. Navrhnúť neviem zázraky, navrhnúť viem len to, čo si viem predstaviť. Viem, že pokiaľ sa Cigáni nenaučia dívať sa na svoju životnú úroveň ako na svoje dielo, ako na plod svojho snaženia a umu, nikam sa nedostanú. Zostanú navždy v mizérii a môžu do nej vtiahnuť celú spoločnosť. Preto sa cítim byť za ich osud spoluzodpovedný a preto nemlčím – aj keď mlčať je ľahšie. Nemôžem však za to, že všetky dôvody ma vedú k presvedčeniu, že úplne prvým krokom k riešieniu je zastaviť populačnú explóziu. Ak sa toto podarí, všetko ostatné bude hračkou, pretože sa preruší uzavretý bludný kruh, kedy už deti plodia deti o ktoré sa nestarajú, a starosť o ne prenechávajú "štátu" – teda daňovým poplatníkom. Menším rodinám bude možné viac a cielenejšie pomáhať v získavaní sociálnych a kultúrnych návykov. Rodičia s menším počtom detí si zvyknú vidieť v svojich potomkoch predmet svojho záujmu a vlastných ambícií, bude im záležať na ich školskom prospechu, na vzdelaní, jednoducho na ich budúcnosti. Zmenšením rodiny sa vytvoria východzie podmienky pre skultúrnenie Cigánov, pre podporu ich záujmu o vlastný osud. Zastavením exponenciálneho rastu sa vytvoria podmienky, aby sa z Cigánov stala kultúrna menšina ako každá iná a ja verím, že v priebehu 20 rokov po poklese populačného rastu budú mať Cigáni postavenie zrovnateľné s postavením amerických černochov po zrušení rasovej segregácie.
Na ilustráciu toho, že so svojimi názormi nie som sám, pripájam v rubrike "Z iných prameňov" aj náhodne nájdené príspevky na internete a tiež "Zaujímavé odkazy" na iné stránky zaoberajúce sa podobnou tématikou.
Keďže ma reakcie mnohých čitateľov neustále presviedčajú o tom, že moje názory nechápu a vyjadrujú ich formuláciami aké som nikdy nepoužil, pokusím sa vyjadriť svoj pohľad jediným stručným heslom:
Aby to bolo úplne jasné, uvediem príklad: keď sa ja za svoje peniaze neopíjam, nemôžem súhlasiť s tým, aby sa za moje peniaze opíjal niekto iný. Túto zásadu symetrie som objavil už dávno a celý život ju vyznávam. Cieľom tejto stránky nie je nič viac než ju propagovať. Domnievam sa, že je to aspoň taká dobrá zásada medziľudského správania, ako výzva nerobiť iným to, čo nechceme aby oni robili nám.
Kľúčové slová: Cigan, Cigani, Rom, Romovia, prizivnik, demografia, exponencialny rast, porodnost, fertilita, rasova diskriminacia, bieda, kradez, zobranie, alkohol, cigarety, pridavky na deti