STATUT

VIALIKAHA
KNIASTVA
LITOŬSKAHA

1588

 

 

 

 

RAŹDZEŁ TRECI.

Ab šlachieckich volnaściach 
i
pašyreńni
Vialikaha Kniastva Litoŭskaha.

 

 

 

 


Artykuł 27.

Kali by šlachcič šlachciču
abmovu jakuju ŭčyniŭ
tak ab šlachiectvie,
jak i ab inšych rečach
ŭ vočy j zavočna.

Taksama pastanoŭvajem: što kali by jakoha-kolviek stanu j dastojnaści budučy, tolki by adno – rodu šlachieckaha čałaviek (zaroŭna ŭsich u tym šanujučy – ad vielimožnaha da naŭbohšaha šlachciča – adnolkava razumiejučy adnoha j druhoha) tak ab šlachiectvie, jak i ab inšych rečach, prystojnaści j dobraje słavie datklivych, vidavočna hałasłoŭna (aproč mienavitych hetaksamych učynkaŭ, na sud haradzki vyniatych) abmovu ŭčyniŭ; a toje by zhodna praŭnaści budźsia pierad Nami, Haspadaram, kali by toje ŭ Dvary Našym stałasia, abo pierad uradam ziamlackim abo haradzkim taksama; i kali by toj, chto abmoviŭ, dy pierad sudom u tym nie pryznaŭsia, tady tamu, kaho abmovili, toje nijak škodzić nie pavinna, i jon z-za taho spravavacca nia budzie vymušany; i taja abmova najdalej suprać taho, chto admoviŭsia ad jaje, nia musić być davodžanaja.

Ale, kali by paŭtorna toj ža j taho ž škodliva abmoviŭ vidavočna, tady ŭžo, chacia by ad taho jon admaŭlaŭsia, a bok abražany daviadzie li taho pra jaho dokazam słušnym (jak ab dokazach asobna ŭ svaim miejscy ŭ hetym Statucie jość apisana), jon pavinny być pavodle praŭnaści pakarany viaźnicaju. Heta značyć u zamku abo ŭ dvary Našym šeść tydniaŭ siadzieć budzie.

A pry nievykanańni praŭnaści, kali by pakaranaja asoba ŭradu pasłuchmianaj być i ŭ viaźnicu sieści, abo ŭ joj čas pryznačany datryvać nie pažadała, tady musić za toje zapłacić štraf boku abražanamu 50 kopaŭ hrošaŭ adrazu, biaz pozvaŭ i biez adkładzienych terminaŭ. Hety štraf toj ža ŭrad z majomaści jahonaje boku abražanamu spahnać budzie pavinny pavodle artykułu ab spahnańni rečaŭ sudovych za ŭčynienaje. A zapłaciŭšy tyja 50 kopaŭ hrošaŭ, najdalej jamu ŭrad abaviazany listom svaim termin skłaści ŭ čatyry tydni ad atrymańnia listu, kab za tuju pravinnaść šeść tydniaŭ jon adsiedzieŭ. A za kožnaje niadosyć učynienaje siadzieńnie jon musić štraf, vyšej apisany, płacić. I nie pavinna toje jamu być prabačanaje, pokul usio nie adsiadzić.

A pa zavočnaj abmovie nichto bracisia nie pavinny, pakolki toje pry tym zastacca musić, chto zavočna abmaŭlaje čałavieka prystojnaha, bo dobramu čałavieku nie hadzicca lichoje havaryć ab prystojnym.

 

 

advarotna

tytulnaja

dalej

 

 


© pierakład sa staražytnaje Juraja Kasiča,
16.05.1992 – 16.06.2000, Vitabsk.

Pamyłki, zaŭvahi dy ŭražańni