Martin Arnold

V predchádzajúcej časti sme opustili Ing. Jozefa Vavroucha v rozpuku normalizačnej kariéry, a autora Zápisníka ako príslovečný kameň, na ktorý Vavrouchova udatná normalizačná kosa občas narazila a robila tým hanbu srdnatému koscovi. Teraz uvidíme ako sa tento boj tupej moci s vyhraneným občianskym sebavedomím vyhrocoval. Povedané jazykom sonátovej hudobnej formy, expozícia tu prechádza do prevedenia. Alebo hádam v jazyku šachistov: dostávame sa do strednej hry (Mittelspiel).

5. 4. 1973 – štvrtok
Včera som mal s Vavrouchom zasa jeden rozhovor, v ktorom som mu mnohé objasnil, čo mu nebolo príjemné. Pokúša sa zintenzívniť našu prácu zavádzaním časových noriem. Odmietol som sa podpísať na také normy – nie som ich autorom a nie som normovačom. Racionalzácia je heslo dňa, ale to, čo robí on, je šplhanie si u nadriadených tým, že núti robiť podriadených. Robí prácu rukami druhých. Tieto prehlásenia ho dosť vyviedli z miery. Jeho nenávisť voči mne už asi začína byť bezhraničná. – Kúpil som si II. diel Antológie z diel filozofov: Aristoteles (kompletná Fyzika i Metafyzika).

24. 4. 1973 – utorok
Pokúšam sa dať svojmu "dôkazu" 2. vety termodynamiky pre plyn z častíc, ktoré sú v interakcii len so stenami nádoby, literárnu formu. Nie veľmi sa mi to darí. Mám silný sklon začínať vždy "od Adama". Dnes som ho potlačil a začal "in medias res". Má to byť matematický dôkaz s polofilozofickým zdôvodnením významu aspoň takého odvodenia 2. vety, ak už ju nemožno odvodiť pre "reálnejší" plyn.

7. 5. 1973 – sobota
Dnes bola "národná smena", ktorej som sa, pochopiteľne, nezúčastnil.

10. 5. 1973 – štvrtok
Dnes mi v práci telefonoval Pierre. Oznámil mi, že odo dneška pracuje ako vedúci sekretariátu podnikového riaditeľa vo VSŽ.

13. 5. 1973 – nedeľa
Kožná choroba na mojich prstoch dosiahla zasa vrchol. Olupuje sa mi koža na koncoch palca, ukazováka a prostredníka. Viac na pravej, než na ľavej ruke. Pretože sa tým obnažuje "nová koža" je to bolestivé – zvlášť pri písaní na stroji. Som rád, že som včera dopísal preklad.

20. 5. 1973 – nedeľa
Včera som sám vykonal túru zo Starej Vody, cez Zlatý stôl a Pipitku do Zádielu. Trvanie: od 7 h do 18:20, dĺžka trasy: 43 km.

30. 5. 1973 – streda
Včera večer som pozoroval súhvezdia Ophiuchus, Serpens Caput et Cauda.

4. 6. 1973 – pondelok
V sobotu, t. j. 2. júna som s Mo. prešiel zo Štósu (kúpele) do Košíc. Cestu sme začali asi o 7:45 a ja som bol doma o 20 h. Dĺžka trasy asi 44 km.

16. 6. 1973 – sobota
19:40 Pred pol hodinou som splnil denný plán: 25 strán prekladu z angličtiny (čistý čas prekladania: 8-9 hodín.)

17. 6. 1973 – nedeľa
17:30 Práve som skončil prekladanie: 15 strán z angličtiny, 13 z francúzštiny. Už takmer nevidím a necítim si konce prstov. Ale norma je prekročená! Prekladal som od 6 h. Čistý príjem za víkend vyše 1000 Kčs.

26. 6. 1973 – utorok
V stredu prišiel diaľnopis, že treba ísť do Dobré (Frýdek-Místek) na poradu, kvôli "vyraďovaniu kníh" [!!]. V piatok ma Vavrouch žiadal o účasť na tejto porade (on vraj nemôže, nepovedal prečo). Bol som od nedostatku spánku "psychicky alterovaný", takže som súhlasil. Neskôr sa mi objasnila nezmyselnosť celej cesty, trmácania vo vlaku, nespatia v hoteli, straty dvoch dní, pre neznámy a takmer určite bezcenný cieľ a to ešte namiesto vedúceho, ktorý ani nepovie prečo ja a nie on. V pondelok ráno som sa ho spýtal, prečo nie on. Povedal, že to vie jeho nadriadený. Moja odpoveď: ja tiež nemôžem, a vie to môj nadriadený – môj mozog. Keď mám niekoho zastupovať, má predsa on MNE povedať, prečo to mám robiť. Dnes ráno znova prišiel, znova som odmietol (odmietol i Bo., ktorého potom požiadal, aby zastúpil mňa). Rozlúčil sa so mnou vetou "My si to ešte vybavíme".

Autor Zápisníka dlhé roky trpel krutou nespavosťou. Zápisník sa hemží popismi pokusov, ako tento problém prekonať. Vyskúšal najprv všetky možné hypnotiká. Potom sa snažil navodiť spánok telesnou únavou a preto cvičil s činkami, chodil na dlhé namáhavé vysokohorské túry. Po zlyhaní všetkého sa nútil nespať 3-4 noci, aby sa v nasledujúcu noc mohol vyspať bez liekov v dôsledku vyčerpania (tzv. spánkovej deprivácie). Nespavosť mala také rozmery, že za optimálnych podmienok spával 3-4 hodiny. Každá odchýlka od stereotypu spôsobovala niekoľko dní trvajúce zhoršenie i tak biedneho stavu: nebol schopný zaspať v cudzej miestnosti, takže v hoteli, či vo vlaku nemohol spať vôbec. Služobné cesty boli preňho utrpením a musel mať dobré dôvody, aby ich absolvoval. Vavrouch o tom vedel, ale bol surovo bezohľadný. Poznal len jedno dobro – svoje vlastné.

11. 7. 1973 – streda
V pondelok mi Vavrouch oznámil, že za odmietnutie cesty do Dobré mi zníži prémie o pätinu. Dlhší nepríjemný rozhovor. Včera som bol u Dr. Kováčovej, ktorá mi dala odporúčanie pre zamestnávateľa nekonať – vzhľadom na chronickú nespavosť – služobné cesty. Na základe toho mi Dr. Fircák dal ďalšie odporúčanie pre Vavroucha. Ukázal som mu to. Nehodlám s týmto znížením prémií súhlasiť.

14. 7. 1973 – sobota
Včera ďalší dialóg s Vavrouchom. Navštívili sme ho s Bo., ktorému Vavrouch chce nanútiť, aby sa pustil do vypracovania systému automatizácie knižnice. Obvinil som ho, že ani nevie čo chce, že je to potreštený nápad. Navrhol som tiež, aby to robil náš stachanovec Špuntová – na to netreba znalosť žiadneho jazyka. Hájil sa tým, že je to záujem vedenia podniku. Na to som mu povedal, že si to vymyslel veľmi šikovne: vedenie podniku je anonymné a nemôžem si uňho overiť, či Vavrouch hovorí pravdu. Potom zasa tvrdil, že je to objektívna nutnosť. Vyjadril som názor, že ani nevie, čo znamená pojem objektívna nutnosť a že ťažko nájsť príklad niečoho, čo by bolo menej potrebné než je automatizácia knižnice a nieto ešte nutné, a dokonca nutné objektívne. Blbeček s velikášskymi nápadmi a ambíciami, ktorý by chcel, aby druhí zaňho robili a on sa mohol ich prácou chváliť. Mohla by to byť práca aj celkom zbytočná, hlavné je, aby si ON splnil stranícke úlohy. Začína byť bezohľadný – cíti za sebou oporu strany.

Bože môj, na svete je toľko dôležitých vecí a taký kretén vyhlási za objektívnu nutnosť automatizovať také nič ako je knižnica VSŽ ! Pritom ani nevie ako a načo. Načo – to možno vie: aby ON bol veľmi dôležitou osobou, ktorá zavádza také ohromujúce projekty – a to má vplyv na jeho plat. Nenažraná sviňa. Poctivým prekladaním sa mu živiť nechce, len rukami druhých.

Ale, ale! Načo hneď také silné slová! Veď Vavrouch chce iba maličkosť. Vymyslel si niečo, čím by si "šplhol" u svojho šéfa a preukázal agilnosť a nevídanú priebojnosť. Dal by si stranícky záväzok, ten by mu Bo. splnil a Vavrouch by sa súdruhovi šéfovi pochválil. Dostal by od pána kosť (vo forme prémií, odmien, zvýšenia platu, etc), možno by ho pán aj poškrabal za ušami a on by blažene vrtel chvostom. Nemusel by v pracovnej dobe ani naďalej nič robiť, iba skromne si privyrábať nepopísateľne namáhavým prednášaním neuveriteľne zložitej marxistickej filozofie a starať sa o stavbu rodinného domu, obháňanie žien a podobné drobné radosti života. Pre istotu to už ani nechce od toho odporného nepoddajného antikomunistu a obráti sa na jeho kolegu. Ale ten somár Bo. to hneď zavesí na nos tomu rebelovi a ten kritizuje jeho originálny nápad hneď v zárodku. Vavrouch musí byť zúfalý! Neposlušní podriadení mu nedožičia ani trochu radosti. Ale veď on im ukáže!

Pokiaľ sa podľa Zápisníka dá posúdiť, automatizácia knižnice sa nikdy nezrealizovala. Bo. emigroval do USA podľa nepotvrdených povestí dávno pred revolúciou.

29. 7. 1973 – nedeľa
Včera ma s boľavým zubom a s celou rodinou doviezol svokor z Tatranskej Lomnice, kde sme strávili týždeň dovolenky. Za ten týždeň som vystúpil so synom na Východnú Vysokú, Slavkovský štít, Jahňací štít, Ždiarsku vidlu a prešli sme hrebeňom Belanských Tatier.

12. 8. 1973 – nedeľa
23:40 Dnes okolo 15 h som bol o. i. U Jánošov v Terchovej. Jeden starček mi ukazoval miesto, kde – vraj – stál Jánošíkov dom. A v ten istý deň som doma, vykúpaný, najedený. Šokuje ma tento obrovský kontrast situácií v priebehu jedného dňa. Dnes som dokončil štvordenný pobyt v Malej Fatre, z ktorého tri dni predstavovali dokonalú hrebeňovku. Detaily až zajtra.

24. 9. 1973 – pondelok
Dnes ráno o ôsmej ma komisia zložená z Vavroucha, Kožára a Megovej informovala o mojom plate v "novej mzdovej sústave", ktorá vstúpi v platnosť 1. 10. t.r. Môj hrubý plat bude 2.750 Kčs + 120 Kčs (jazykový príplatok) a 25% prémií (z 2.750 Kčs). Komisia zaprotokolovala moju požiadavku priznať príplatok ešte za jeden jazyk.

1. 10. 1973 – pondelok
22 h. Dočítal som Londonovho Tuláka po hvězdách.

3. 10. 1973 – streda
V cvičení s činkami úspešne pokračujem. Dnes som napr. urobil 50 drepov s 30 kg na chrbte a 50 výponov s tou istou váhou.

7. 10. 1973 – nedeľa
Včera som dúfal, že dnes budem môcť zapísať "Prekrásne počasie – bezoblačno: túra z ... do ... " Ale nešiel som nikde. Je síce opäť krásne, ale akosi sa mi nechce samému sa vláčiť po lesoch.

28. 10. 1973 – nedeľa
5:10 Krásny je pohľad na Orióna! Vidím i Saturna v Gemini. Predvčerom som obdivoval Pegasa a vyhľadal Venušu, Jupitera a Marta.

16. 11. 1973 – sobota
Urobil som pri dnešnom cvičení 100 drepov bez prestávky s 30 kg (trvalo to takmer 10 minút). Zajtra je pracovná sobota. – Do jazykovej školy budem chodiť každý druhý štvrtok.

26. 11. 1973 – pondelok
Tento mesiac som zaznamenal určite najvyšší mesačný príjem: 10.245 Kčs! (výplata 3769, záloha 800, hospodárske podiely 690, honoráre za preklady 2088 + 2871).

6. 12. 1973 – štvrtok
Včera som sa od P. dozvedel, že B. začal v Prahe študovať medicínu.

10. 12. 1973 – pondelok
Dnes som na prvý pokus urobil so 40 kg na chrbte 100 drepov a 100 výponov. Budem s touto váhou cvičiť do Vianoc. Vážim 69-70 kg. Včera som pri prekladaní technického textu dosiahol rekord: 9 min. na jednu stranu. Priemerná rýchlosť 14 min/stranu. Prekladanie textu literárnejšieho je už pomalšia: v priemere 24 min/stranu.

31. 12. 1973 – pondelok
Tohto roku som na prekladoch zarobil 23.081 Kčs. Včera večer som zobral 2 tabl. Barbitalu a 2 tabl. Theadrylettae (+ bežný Seduxen a Nitrazepam), takže som sa dobre vyspal. Mienim bdieť do nového roku. – Podnik nám daroval stolné kalendáre. Takmer 90% sú na jednotlivých stránkach snímky pomníkov "osloboditeľom". Preto som si nielen domov, ale i do práce kúpil kalendár s farebnými snímkami krás Slovenska. Ten "erárny" som daroval Bo.

5. 1. 1974 – sobota
V stredu ma celý deň bolela hlava. V štvrtok som sa už ráno zobudil s veľmi silnou bolesťou hlavy. Dopoludnia som navštívil lekára, predpísal mi Dihydroergotamin. Už pred obedom sa objavila nausea, obed som prerušil a po obede sa bolesti hlavy stali doslova krutými – pravý záchvat migrény. Doma som užil Theadryl, Seduxen, Nitrazepam, nič nepomáhalo. Včera ma hlava bolela celý deň, ale už slabo. Záchvat migrény bol asi vyvolaný vysadením barbitalu, ktorý – nech už v akejkoľvek forme – užívam nepretržite 10 rokov. Šlo by teda o abstinenčný komplex.

10. 1. 1974 – štvrtok
Návšteva u neurologičky: "Cephalea chronica vasomotorica pravdepodobne s výraznou účasťou vertebrogénnou".

30. 1. 1974 – streda
Od 1. 2. prejde naše oddelenie VTEI spod Děkanovského pod 2. zástupcu výrobno-technického námestníka Ing. Jarolíma.

7. 2. 1974 – štvrtok
Dnes naše oddelenie navštívil Ing. Lothar Richter z firmy Pentacon. Mal nainštalovať mikrofišovú linku Pentakta, ale pre nepripravené podmienky (úprava vody), s prácou ani nezačal. Celý deň som mu robil tlmočníka, pretože Vavrouch učil na jazykovej škole.

8. 2. 1974 – piatok
Richter mal dnes odisť do Drážďan, ale Vavrouch ho zdržiaval (nechcel mu dať potvrdenie o tom, že príčiny neúspechu jeho misie boli na našej strane).

3. 3. 1974 – sobota
Zaspal som zákryt Saturna Mesiacom!

9. 4. 1974 – utorok
Koncom marca som sa prihlásil v Jazykovej škole na štátnu skúšku z nemčiny a angličtiny.

14. 4. 1974 – nedeľa
18:30 Preložil som z angličtiny 12 strán. Prekladať som začal o 13. hodine. Dnes som pôvodne nemal v úmysle prekladať (Veľká noc), ale pretože som sa dopoludnia nudil, začal som.

15. 4. 1974 – pondelok
Včera večer som identifikoval planétu Uran (východne od Spicy). Podarilo sa mi to sledovaním jej vlastného pohybu. Zrovnal som okolie Spicy v piatok a v nedeľu. 12 h. Preložil som 10 strán. Pôjdem so synom "obliať" babičku.

18. 4. 1974 – štvrtok
Bol so mnou prevedený nový pohovor: málo sa politicky angažujem, moja pracovná iniciatíva nie je na optimálnej úrovni, mám sa účinnejšie zapájať do masovopolitickej práce.

V Zápisníku je na tomto mieste vložená Vavrouchom vlastnoručne podpísaná kópia "dokumentu" s názvom "Závery komplexného pracovno-politického hodnotenia". Obsahuje okrem viet uvedených v Zápisníku i také perly ako:

– Politické znalosti je účelné prehĺbiť doplnkovým štúdiom.
Prečo si Vavrouch myslel, že hodnotený nemá dostatočné politické znalosti? Nenapadlo ho, že sa správa tak nepríjemne práve preto, že má veľmi dobré znalosti, najmä o Všeobecnej deklarácii ľudských práv? Tú si kúpil 14. 5. 1969 a podčiarkol si v nej v Článku 19: "Každý má právo na svododu přesvědčení a projevu; toto právo ... zahrnuje právo vyhledávat, přijímat a rozšiřovat informace a myšlenky jakýmikoli prostťedky a bez ohledu na hranice."

– Morálne-charakterové vlastnosti hodnoteného sú v súlade s požiadavkami socialistickej morálky.
Tu to vyzerá asi tak, ako keby hluchý hodnotil umeleckú hodnotu Beethovenovej Pastorálnej symfónie F-dur. Navyše toto je už trúfalosť: bezcharakterná kreatúra hodnotí morálku dôsledne čestného a pravdovravného človeka! A prečo pripisuje antikomunistovi "súlad" s tzv. socialistickou morálkou? Veď to je urážka: socialistická morálka je predsa amorálnosť!

"Návrhy na zlepšenie práce hodnoteného" obsahujú tieto revolučné kroky:
– Zvýšiť priebojnosť pri zabezpečovaní pracovných úloh a zvýšiť náročnosť voči pracovníkom svojho kolektívu.
– Účinnejšie sa zapájať do masovopolitickej práce.
Zapája sa dnes Vavrouch do "masovopolitickej práce"? Že nie? PREČO ?? Veď to ukladal druhým ako úlohy! Či to bola iba taká hra? Prečo teda vtedy nenapísal "Účinnejšie sa hrať na masovopolitickú prácu"?

"Konkrétne úlohy uložené na riešenie" však obsahujú zásadný bod:
– Účastniť sa politického školenia vybraných pracovníkov VSŽ v rámci Kabinetu odborárskej výchovy v Šaci.
Tu už Vavrouch siaha na voľný čas a súkromie svojho poddaného a porušuje tak Článok 12 Deklarácie: "Nikdo nesmí být vystavěn svévolnému zasahování do soukromého života, do rodiny, domova nebo korespondence."

"Dokument" končí milostivým rozsudkom:
"Ponechať hodnoteného aj naďalej vo funkcii!".

Nevedno, či podpis hodnoteného chýba len náhodou, alebo preto, lebo sa na tento paškvil odmietol podpísať. Za povšimnutie stojí aj úbohý stereotypný a nič nehovoriaci slovník "dokumentu".

Poznámka:

Zdá sa, akoby si tu Vavrouch ešte chcel svojho podriadeného "získať". Vychádza mu v niečom v ústrety, alebo sa mu prinajmenšom snaží neškodiť. Veď je predsa lepšie so sluhom vychádzať po dobrom, než po zlom. V tom zmysle by u Vavroucha mohlo nebodaj ísť až o prorockú víziu toho, čo oveľa neskôr (17. 7. 1989) pregnantne vyjadril "soudruh Milouš Jakeš následujícími hlubokými slovy":

"Proto je tak důležitý ta podpora zespodu. Aby my sme mohli říct: né my si to přejeme, ale LID to žádá – taky. My s tím souhlasíme, s tím lidem, my plníme jeho vůli, dyť od toho sme tady. A né prostě aby my sme tam byli sami – jak kůl v plotě – neměli jedindy-, jedinýho slova podpory, pro to co se děje, no a vlastně oni nás mohli proti TOMU lidu postavit.

Pokud jde o Havla, my si myslíme, že spíš je třeba – e – ü – e – víc mlčet v té otázce. Poněvač Havla oni si vybrali jako toho – praporečníka. A čím víc my ho budem mlít, a čím víc my ho budem pronásledovat, tak tím větším hrdinou on bude. V tom musíte VY pomoct. Aby ten Havel pocítil, že ho lidé ZEZDOLA kritizují. A né aby hlavním kritikem byl Ústřední výbor a vláda, poněvač v ten moment sme – jak se říká – na tapetě – mezinárodně ! A je rozdíl, jestli nás podporují a volají po tom lidé, MASY lidí, a je rozdíl jestli my to formulujem jako oficielní otevřenou politiku. Tedy my řek-, jestli my řekneme, my – prostě – zavřeme Havla !"

Ďalej

Návrat