Jozef Varga
Cigáni – a hlavne ich kultivovaní reprezentanti – veľmi radi označujú všetkých, ktorým sa nepáči príživnícky spôsob života časti ich súkmeňovcov, za rasistov. Objasnime si bližšie toto obvinenie. Myslím si, že každý bude súhlasiť s týmto mojím pozitívnym vymedzením: rasistom je každý, kto upiera komukoľvek občianske práva len preto, že je príslušníkom nejakej rasy. Dôležitý je v tomto vymedzení ten zdôraznený zvrat "len preto". Ak americký súd odsúdi vraha, ktorý je súčasne černochom, neodsúdil ho preto, že je černochom. Odsúdil ho len preto, lebo niekoho zavraždil. Nešlo teda o rasizmus, ale o naplnenie zákona, platného pre každého obyvateľa krajiny. Ak sa niekto správa asociálne, má sa jeho správanie tým druhým páčiť, nikto sa proti nemu nesmie ohradiť? Nie, asociálne správanie sa väčšine slušných ľudí nepáči, a nepáčia sa im ani tí, ktorí sa takto správajú. Nezdá sa mi, že by na tom malo byť čosi nepochopiteľné. Chce hádam niekto tvrdiť, že keby Cigáni predstavovali najkultúrnejšiu vrstvu tejto spoločnosti, kritizoval by ich niekto, prekážali by niekomu, štítil by sa ich niekto? A pýtam sa ďalej: akéže to práva upiera belošská populácia Cigánom, čím ich obmedzuje, ako ich znevýhodňuje? Ak pristihnem zlodeja pri krádeži, som na vine ja, keď ho označím za zlodeja, alebo je na vine on, lebo kradol? To, že sa mi jeho správanie nepáči, znamená azda, že ho oberám o nejaká právo? O aké? O právo kradnúť?
Dôležité je tiež to, že rasizmus je neprijateľná ideológia, ktorej východiskom je nepravdivá predstava, že medzi anatomickými vlastnosťami ľudí a ich duševnými schopnosťami jestvuje signifikantná korelácia. Musím zdôrazniť, že toto východisko rasizmu je vycucané z prsta a že rasizmus treba s plnou rozhodnosťou odsúdiť. Ale mne je nakoniec celkom jedno, či Cigánov robia Cigánmi ich gény (čomu neverím), alebo život v cigánskych getách (čo považujem za veľmi pravdepodobné). Podstatné je to, že sa správajú spôsobom, ktorý nemôže súčasná civilizovaná spoločnosť akceptovať.
Na jeseň roku 2000 začali Cigáni hromadne kradnúť zemiaky z polí, aby ich potom pod cenu predávali na trhu a tak získali ešte viac peňazí na alkohol a cigarety. Vtedy som videl v televíznych novinách jednu rozvášnenú Cigánku, ktorá sa vyhrážala, že "mi tote bandurki aj tak furt kradnuc budzeme!" a po krátkej dobe (8. 8. 2000) jeden rómsky politik v televíznych novinách hromadné krádeže komentoval tým, že "je lepšie keď Cigáni kradnú, ako keby vraždili !" Ako toho človeka mohla táto myšlienka vôbec napadnúť, ako ju mohol pred televíznou kamerou beztrestne vypustiť z úst a čo tým vôbec chcel povedať? Že my, Belosi, máme byť radi, že nás Cigáni ešte nevraždia? Považoval vraždenie Belochov za celkom prípustné? Bol to Cigán značne inteligentnejší než je väčšina, a toto bol schopný povedať celkom bez hanby a verejne? Kto tu predvádza rasovú nenávisť? Cigán, ktorý považuje za celkom normálne, že jeho súkmeňovci budú raz vraždiť Belochov bez akéhokoľvek dôvodu, len preto, že sú bieli (a že Cigánom pestujú zemiaky), nie je rasista? Ani Cigánka, ktorá planie svätou nenávisťou voči Belochom, len preto, že sa ohradzujú pred krádežou zemiakov, ktoré si sami vypestovali? Jediným rasistom by bol zrejme Beloch, ktorý by pozdvihol ruku proti zlodejom zemiakov! Tak si to predstavujú Cigáni a ich politickí reprezentanti?
Tento príklad zreteľne demonštruje negatívne vymedzenie rasizmu: rasizmom nie je oprávnená obrana pred tým, kto porušuje zákon a verejný poriadok a kto je náhodou príslušníkom inej rasy. Rasistom nie je ten, kto sa štíti špiny a smradu. Rasistom nie je ten, koho neteší predstava, že sa príživníci z jeho peňazí množia. Neobviňujte z rasizmu tých, ktorí nechcú nič iné, len byť obklopení slušnými ľuďmi a nebáť sa premnoženia príživníkov.
Cigáni privandrovali do Európy asi pred tisíc rokmi z indického Pandžábu. Niektorí sa do Európy dostali cez Turecko (odkiaľ prešli do Grécka), iní cez severnú Afriku (tí vstúpili na európsku pôdu v Španielsku). Hovoria indoeurópskym jazykom, ktorý patrí do skupiny tzv. novoindických jazykov, kam patria aj také jazyky ako bengálčina, hindština, či nepálčina. Medzi indoeurópske patria aj takmer všetky európske jazyky. Nepatrí však medzi ne maďarčina, ani baskičtina. Jazykovo sme teda Maďarom a Baskom vzdialenejší než Cigánom!
Moderná antropológia považuje pojem ľudskej rasy za značne nejasný, až pochybný a vyhýba sa jeho používaniu. S istými výhradami sa ako o odlišných rasách hovorí len o rasách líšiacich sa naozaj nápadne – pripúšťa sa, že by mohli jestvovať tri rasy: europoidná, mongoloidná a negroidná. Nepochybne však patríme spolu s Indmi a Cigánmi, Židmi a Arabmi, do europoidnej rasy. Ja mám naozaj problém anatomicky odlíšiť Cigána od Maďara, Taliana, či počerného Slováka. Veda nepozná rasové rozdiely medzi Slovákmi a Cigánmi a o toto sa aj opiera apriórne vedecké odmietanie rasizmu: tam, kde niet odlišných rás, tam nie sú možné ani rasové rozdiely, a teda ani rozpory.
Lenže ten istý argument možno použiť aj proti obvineniu z rasizmu: tam kde niet rás, nemožno nikoho obviňovať z rasovej nenávisti voči inej rase. Ako ma môže niekto obviňovať z rasového antisemitizmu, keď ja Žida neodlíšim od nežida, ako ma niekto môže obviňovať z rasizmu voči Cigánom, keď ja nahého a umytého Cigána nedokážem odlíšiť od nahého a umytého Slováka? Ak naozaj nejestvuje žiadna cigánska rasa, nejestvuje ani proticigánsky rasizmus. Obviňovať Belochov z rasizmu voči Cigánom je iracionálne, keďže nemožno jednoznačne definovať rasové rozdiely. Ak sa v našich končinách vyskytuje nevraživosť a averzia medzi skupinami obyvateľov, je to averzia národnostná, etnická, sociálna, či kultúrna – nikdy však nie rasová. Obviňovanie Slovákov z rasovej neznášanlivosti (či až nenávisti!) voči Cigánom, predstavuje preto surovú a bezohľadnú demagógiu.
Dejiny dokumentovanej rasovej neznášanlivosti, ale aj boja proti nej, začali v USA. Tam žili nápadne tmaví černošskí otroci medzi nápadne bielymi otrokármi (kenského černocha z kmeňa Masajov si nikto nepomýli s plavovlasým Švédom) a nenávisť otrokov voči otrokárom sa za stáročia pretavila na rasovú nenávisť menšiny voči väčšine, ktorá sa veľmi skoro stala vzájomnou. V kontexte USA má preto rasová neznášanlivosť svoju vysvetliteľnú históriu a možno o nej ako o rasovej hovoriť oprávnene. Lenže nemožno mechanicky prenášať to, čo sa dá vysvetliť v podmienkach jednej krajiny, do krajiny inej. Ale práve toto sa u nás deje: v dôsledku amerikanizácie našej kultúry, slepého a nekritického preberania "amerických hodnôt", si u nás ľudia zvykajú používať americký pojem rasizmu aj v Európe, kde nemá žiadne opodstatnenie.
Viem, že by ste ma obvinili zo zľahčovania rasizmu, ak by som tu nespomenul rasizmus nacistický. Áno, v predvojnovej Európe bol antisemitizmus medzi bežným ľudom celkom živý. Ale uvedomte si, že sa neopieral o rasové znaky Židov, ale takmer výlučne o ich znaky kultúrne (kam patrilo aj ich špecifické odievanie a hlavne rigídne dodržiavanie náboženských predpisov). Norimberské "rasové" zákony, podľa ktorých museli Nemci dokazovať svoj árijský pôvod výpismi z matrík, sú jasným dôkazom toho, že príslušnosť k "árijskej" ani židovskej "rase" neboli schopní tvorcovia "národného socializmu" jednoznačne definovať, že s anatomickou definíciou "rasy" si ani oni nevedeli rady – lebo takej definície v tomto prípade jednoducho niet! Nacistom neboli Židia nakoniec odporní svojou rasou, ale kultúrou – a majetkom. Ale to, čo Nemci so Židmi v koncentračných táboroch robili, nebol už púhy rasizmus, to bolo vyvražďovanie! Averzia voči "rase" bola iba predstieranou zámienkou na ospravedlnenie iného cieľa. Obrazne povedané, nie je dôležité čím to začalo, dôležité je, čím to končilo.
Zostaňme pri nacizme ešte chvíľu. V koncentračných táboroch sa nelikvidovali iba Židia. Likvidovali sa i Cigáni a iné etnické skupiny. Ale likvidovali sa aj komunisti, farári a mnohí rasovo nedefinovaní ľudia – len kvôli odlišným názorom. Hitler chcel v ďalšej etape likvidovať v plyne aj Slovanov. Chce niekto tvrdiť, že Slovania a Germáni patria k odlišným rasám? Vy neviete, že škandinávski Vikingovia pred stáročiami obsadili Povolžie a že Kyjevskú Rus vytvorili ich potomkovia? (Plavovlasé Rusky so širokými lícnymi kosťami nesú znaky tohoto pôvodu ešte dnes.) Neviete, že knieža Igor Rurik
Ale nezabudnime ani na báťušku Stalina. Koho ten likvidoval v svojich gulagoch? Iba Židov? Nie – všetkých nepriateľov komunizmu. Nazvete jeho averziu k triednym nepriateľom rasizmom? To, čo robil Stalin bolo azda lepšie, než to čo páchal Hitler len preto, že Stalinovi ešte menej záležalo na farbe pokožky? A čo obe svetové vojny, tie boli už úplne v poriadku? Veď sa v nich do jatiek hnali ľudia bez ohľadu na rasu, národnosť i presvedčenie! Prečo povyšujete na najdôležitejšie kritérium zla pohnútky, nie skutky?
Dovolím si zovšeobecniť: nie je dôležitý názov, ale konanie. Ak sa moja "nenávisť" voči komukoľvek odreaguje tým, že si doma ponadávam, bude to svojou podstatou niečo úplne iné, než keby som sa odreagoval tým, že by som vyhodil do vzduchu plnú detskú nemocnicu, alebo lietadlo. Toto treba zreteľne rozlišovať a nerobiť paralelu medzi "rasizmom", prejavujúcim sa odmietnutím podať ruku cigánskej novinárke (čo by som ja síce neurobil, ale neprijať podanú ruku nepovažujem ani za zločin) a rasizmom vedúcim k holokaustu (čo ma ešte dnes napĺňa hrôzou). To, že dva javy možno nazvať rovnakým slovom ešte neznamená, že sú to javy totožné. A práve k zveličovaniu "rasizmu" Belochnov a k bagatelizácii "rasizmu" Cigánov bežne dochádza: ak Beloch zabije Cigána, hneď vzniká podozrenie, či to nebola "rasovo motivovaná" vražda, keď však Cigán zabije Belocha, nikoho prípadný "rasový motív" ani len nenapadne. Prečo? Cigáni nemôžu byť už z definície rasistami?
Drobná ilustrácia z novembra 2003:
"Uplynulý štvrtok pred polnocou šla domov 22 ročná žena v Michalovciach (požiadala médiá o utajenie svojho mena). Asi 300 metrov od bytovky sa na ňu vrhla dvojica Rómov. Inokedy "politicky nekorektné" zdôrazňovanie ich etnického pôvodu, má tentoraz vážny dôvod. Neostalo totiž len pri bežnej lúpeži, teda strhnutiu kabelky, vyzlečení koženej bundy a ďalšom fyzickom násilí. Akciu muži obohatili o rad vyhrážok, ktoré sú v policajnej zápisnici zachytené ako "Preč s bielymi, čierni budú vládnuť!", alebo "Všetci bieli pôjdu do p... !" Obeti sa podarilo lupičom vytrhnúť a utekala ku bloku, kde už útočníci jej prenasledovanie vzdali.
Udalosť upútala pozornosť hlavných elektronických médií, ktoré priniesli spravodajské materiály. Novinárov zaujal najmä zarážajúci fakt, že polícia odmieta kvalifikovať tento čin ako rasovo motivovaný útok, hoci aj laikovi je z dostupných faktov jasné, že dôvodov na to existuje viac ako dosť. Policajný hovorca na priamu otázku, čo by sa muselo stať, aby vec na rasový útok prekvalifikovali, odpovedal s neveľmi inteligentným úsmevom iba toľko: "To vám neviem povedať". Ak nevie nadporučík, rozhodne by mal vedieť generál, teda minister vnútra Vladimír Palko. Tento muž, snažiaci sa budovať si image tvrdého a rozhodného zástancu zákonnosti ale – mlčí. Pozíciu mŕtveho chrobáka zaujalo aj hnutie Ľudia proti rasizmu. Najmä táto skupina, združená okolo bývalého ochrancu práv zvierat Ladislava Ďurkoviča, sa inokedy okamžite vrhá do mediálneho boja."
Nechcem tým tvrdiť, že vzájomné ubližovanie ľudí nemá všetky možné dôvody. Ale práve preto treba tieto dôvody vždy dôkladne vyšetriť a nepodsúvať žiadnemu konaniu a priori "rasové" motívy. Vražda je surový zločin bez ohľadu na motív. Treba odsudzovať vraždu, nie motívy! Celý život som nenávidel komunistov, ale ani jediného som nezabil. Rovnako by som mohol celé roky bez výsledku túžiť po ktorejkoľvek príťažlivej herečke. Emócie, želania, motívy samé osebe nie sú trestné, lebo nepredstavujú skutky!
Prehnané označovanie každej oprávnenej kritiky asociálov za prejav rasizmu, rasovej nenávisti, intolerancie, je však nebezpečná cesta k tomu, aby sme podporili neznášanlivosť voči komukoľvek, kto sa nepáči hocakej skupine obyvateľov. Je to cesta k podnecovaniu nenávisti menšiny voči väčšine, akú dobre z histórie poznáme: každá diktatúra je diktatúrou menšiny nad väčšinou. Chcete príklady? Po desaťročia komunistická menšina tyranizovala a v gulagoch aj vyvražďovala nekomunistickú väčšinu. Už ste zabudli na vedúcu úlohu komunistickej strany, už sa nepamätáte na prenasledovanie nekomunistov ani nie 10-percentnou komunistickou menšinou? Dúfam, že tento jeden príklad stačí.
Ak sa kvôli možnosti obvinenia z rasizmu ľudia začnú báť otvorene hovoriť o reálne jestvujúcich problémoch, začína cenzúra a obmedzovanie inej slobody – slobody prejavu. Áno, menšiny majú právo na ochranu pred obmedzovaním svojich práv, ale rovnaké právo majú aj väčšiny. Holý fakt, že skupina obyvateľov je v menšine ešte neznamená, že je v práve! Belosi boli v Južnej Afrike stále v menšine a ich rasistické správanie dostalo v jazyku afrikaans názov apartheid. Nezaškodí tiež pripomenúť, že pomer väčšina/menšina nie je daný raz navždy, môže sa – ako som ukázal – celkom ľahko obrátiť.
Obviňovanie Belochov rovno z rasizmu má pre Cigánov jeden nezanedbateľný pôvab: je to obvinenie oveľa vážnejšie, než len púhe obvinenie z etnickej, či kultúrnej averzie. Veď keď niektorí Slováci nemajú radi Maďarov a naopak, nepovažuje to nikto za nič senzačné, je to asi tak na úrovni nevôle obyvateľov vyšného konca voči tým z nižného, ale rasová nenávisť, to už je "niečo", to znie seriózne a mohutne! Nedajte sa preto pomýliť želaniami niektorých Cigánov! Oni by si veľmi želali, aby tých, ktorí sa o nich nestarajú až tak starostlivo, ako by si oni priali, mohli obviniť z tej najväčšej predstaviteľnej nenávisti. Veď azyl v zahraničí sa ťažko zdôvodňuje tým, že doma nemajú prácu kvôli nekvalifikovanosti a kvôli tomu, že k nej majú odpor, ale "rasovej neznášanlivosti" rozumie naozaj celá Európa, odchovaná americkým vzorom demokracie, vzorom krajiny, ktorá patrila medzi posledné na svete, ktoré zrušili otroctvo, krajiny ktorá až v roku 1964 zrušila zákonom podporovanú rasovú segregáciu ...
Domnievam sa, že som dostatočne jasne vysvetlil, že rečičky o rasovej nenávisti v strede Európy nie sú ničím podložené. Neverte politikom, nie sú o nič vzdelanejší ako priemerní obyvatelia, sú iba lepšie platení. Oni sa však, žiaľ, necítia byť platení za službu ľudu, za premýšľanie. Naletia všetkému, čo prichádza zo Západu – najmä tí z nich, ktorí boli komunistami, ktorí ešte nedávno o Západe vedeli len to, že tam žijú vojnoví štváči a nepriatelia pracujúceho ľudu. Neverte politikom, keď vám hovoria o rasizme. Oni väčšinou nevedia o čom hovoria. Sú "za" všetko, o čom si myslia, že im prinesie osobný prospech, čo im pomôže ponoriť svoje vzácne zadky ešte hlbšie do mäkkého a teplého. Ich naše problémy s Cigánmi trápia najmenej, ich sa totiž vôbec netýkajú ...
Ak má teda pracovitý a vzdelaný občan nechuť komunikovať s negramotnými, páchnucimi a špinavými spoluobčanmi, ide o averziu celkom pochopiteľnú, ale je to len averzia kultúrna, sociálna a hygienická. Nemôže tu byť ani reči o rasizme. V tejto súvislosti je zvlášť pozoruhodný ambivalentný postoj samotných Cigánov k ich "rase", národnosti, jazyku, či kultúre. Keď sa dožadujú azylu v zahraničí, veľmi intenzívne zdôrazňujú svoju "rasovú" odlišnosť od väčšinovej populácie tejto krajiny. Pri sčítaní obyvateľstva však na príslušnosť k svojmu hrdému národu až trestuhodne zabúdajú. Vysvetlenie je každému jasné: ich primárnym záujmom je hmotný zisk. Ak sa možno k nemu prepracovať apelom na rasu, apelujú na rasu. Keď však zisk plynie z príslušnosti k majoritnej národnosti, hlásia sa k nej. Toto správanie je celkom pochopiteľné, ibaže netreba z takých ľudí robiť martýrov.
A ešte jednu vec si treba dobre ujasniť. Ľudia majú prirodzenú tendenciu hovoriť o správaní väčšiny ako o správaní typickom a nezdôrazňujú, že hovoria o väčšine. Ak 99% tigrov loví v prirodzenom prostredí antilopy a len jedno percento sa v zoologických záhradách živí bravčovým, či hovädzím mäsom, upraveným ľuďmi, budete každého, kto povie, že tigre zabíjajú antilopy, obviňovať, že klame? Áno, jestvuje pár tigrov, ktoré nelovia antilopy. Ale to neznamená, že nesmiem povedať vetu "Tigre sa živia lovom antilôp". Rovnako nie všetci Cigáni sú rovnakí, sú medzi nimi mnohí, ktorí prevyšujú v mnohých ohľadoch Belochov. Ale prečo by som túto skutočnosť mal neustále zdôrazňovať, prečo by sa každé moje prehlásenie o Cigánoch malo začínať kajúcnym ospravedlňovaním, že nehovorím o všetkých? Prečo ma ktosi núti, aby som vo všetkých vetách o Cigánoch používal prebytok slov "nie všetci", "nie každý", "väčšina", atď. Keď väčšina Cigánov žije v špine, kradne, je nevzdelaná, nepracuje, ošatenie si hľadá v kontajneroch, má viac detí než dokáže vychovať, prečo sa o tom nesmie hovoriť celkom prirodzene ako o ich typických vlastnostiach? A prečo sú také tvrdenia vraj vyvolané rasovou nenávisťou? Prečo obviňujete z ohovárania tých, ktorí hovoria o Cigánoch pravdu, ale neobviňujete Cigánov z toho, čo naozaj vo väčšine robia?
V tomto postoji ma podporujú aj sami Cigáni, ich intelektuálni reprezentanti, či obhajcovia. Nikto z nich nezdôrazňuje, že iba časť Cigánov je diskriminovaná, že nie všetci Cigáni žijú v biede, že nie každý Cigán hladuje, že nie každý je predmetom rasovo motivovaných útokov. Každému je jasné, že vysokoškolsky vzdelaní Cigáni nežijú v biede, že nie sú odkázaní na detské prídavky a sociálne dávky. Ale keď obhajcovia Cigánov hovoria o pomeroch tejto menšiny, nikdy tento fakt nezdôrazňujú. Vždy hovoria všeobecne, že "Rómovia na Slovensku sú diskriminovaní", že "Rómovia sú obeťami rasových predsudkov." Prečo oni môžu o Cigánoch hovoriť vo všeobecnosti ako o všetkých, ale ja už nie?
Veľmi sa mi v tejto súvislosti zapáčila glosa Jozefa Kána, zverejnená v SME dňa 31. 12. 2003. Vyberám z nej krátke úryvky:
"Predsedovia rómskych organizácií patria k ľuďom s vyšším vzdelaním i so slušným ekonomickým zázemím. Dosiahli to aj bez osobitnej štátnej podpory. Mohli by na svojom príklade ukázať a vysvetliť svojim chudobným rodákom, ako sa dá odísť zo smetiska a integrovať sa do spoločnosti ...
Miesto toho sa zviditeľňujú protestnými rezolúciami ... Z celkovo nízkej životnej úrovene Rómov obviňujú štát. Dokazujú to hlavne zlou situáciou v rómskych osadách a mestských rómskych getách, ako keby na Slovensku ani iných Rómov nebolo.
Práve rómski lídri ... by na vlastnom príklade mohli ľuďom z osád ukázať, že sa tu dá žiť aj lepšie, ak sa o to sami pričinia. Ale oni vedia, že toto ľudia z osád počuť nechcú. Lepšie sa im počúvajú reči o rasovej diskriminácii, lebo presúvajú zodpovednosť za ich biedu na plecia štátu. Svojimi rečami o rasizme rómski lídri sami podnecujú rasovú neznášanlivosť, vštepujú svojim rodákom falošný pocit ublíženosti a krivdy a zbavujú ich tak pocitu vlastnej zodpovednosti za zlú životnú situáciu ...
Pre svojich ľudí urobia rómski lídri lepšie, ak európskym komisárom ukážu svoje vlastné byty, svoje vlastné rodiny a svoju vlastnú životnú úroveň. Komisári rýchlo pochopia, že čo v dnešnej situácii dokázali jedni, to môžu zrejme dokázať aj druhí."
V ďalšom budem teda hovoriť o Cigánoch, a myslieť tým prevažnú väčšinu, nie všetkých. Ak sa to niekomu nepáči, nech zariadi, aby sa prevažná väčšina Cigánov správala slušne, aby sa nevyhýbala práci, školskej dochádzke a gramotnosti, aby sa vyučila aspoň nejakému remeslu, aby nekradla, aby nebola zavšivavená, aby sa umývala, udržiavala aspoň okolo seba poriadok, aby z nových bytov, do ktorých sa nasťahuje, neurobila za pol roka spúšť! Potom budem s radosťou hovoriť o Cigánoch ako o príkladných občanoch a nebudem zdôrazňovať, že hovorím o prevažnej väčšine. Myslím si, že je jednoduchšie prevychovať Cigánov než tigre.
Kľúčové slová: Cigan, Cigani, Rom, Romovia, rasova diskriminacia, kulturna averzia, intolerancia, sloboda prejavu, prava mensin, prava vacsin, ludske prava
