Slovenskí Rómovia (pokračovanie)

Z anglického originálu preložil Jozef Varga Kto sú Rómovia? Rómovia boli vo východnej Európe prenasledovaní viac než storočie. Dnes sú najchudobnejšou menšinou, s krátkou dĺžkou života a nízkou gramotnosťou. V Európe žije podľa odhadov 12 miliónov Rómov, čo predstavuje najväčšiu etnickú menšinu tohoto kontinentu. Mnohí vedci sa domnievajú, že Rómovia pôvodne migrovali zo severozápadnej Indie do Európy, a tento pohyb začal okolo roku 1000 n. l. Jeho príčina nie je presne známa. Pre ich východný pôvod jestvujú silné lingvistické dôkazy: rómsky jazyk má mnoho spoločných základných slov s hindským jazykom, ako pani (voda) a bal (vlasy). Mnohí Rómovia vo východnej Európe majú hnedú pokožku a vyzerajú vcelku ako Indiáni. Rómovia so sebou priniesli zručnosti v obrábaní kovov, chove koní, v hudbe a tanci. Jestvujú záznamy o tom, že králi Anglicka a Škótska platili Rómom za ich "muzicírovanie a žonglérstvo" už v 16. storočí. V Európe mali rôzne miestne mená. Anglické slovo "Gypsy" je skratkou slova "Egyptian" -- čo je svedectvom ich východného pôvodu. Medzi iné názvy patria: Atzigan, Cigani, Zingani, Tsygany a Zingari. Rómovia boli vo východnej Európe (1) prenasledovaní viac než storočie. Nemecký nacistický vodca Adolf Hitler sa ich snažil vyhladiť ako súčasť svojho "konečného riešenia," a v koncentračných táboroch zahynulo počas druhej svetovej vojny viac než 500.000 Rómov. Iní boli používaní na otrockú prácu v pracovných táboroch, alebo vraždení za účasť v povstaniach proti nacistom (2). Po vojne sa komunisti snažili vyriešiť "cigánsky problém" tým, že nútili Rómov, aby sa vzdali svojho nomádskeho spôsobu života a asimilovali sa (3). V dôsledku zmien ekonomického systému po skončení komunistickej éry čelia [iba?] Rómovia rastúcej nezamestnanosti. Správa Spojených národov vydaná v auguste 2000 zistila, že Rómovia sú tiež obeťami široko rozšírených predsudkov (4), policajnej brutality a útokov skupín skinhedov. V skutočnosti, najväčšou prekážkou pred ktorou Rómovia stoja, ako Dr. Scheffel rýchlo zistil, je podozrievanie zo strany "bielej" väčšiny (5). Ale väčšina z "bielych" nikdy nenavštívila žiadnu rómsku komunitu (6). Ich názory sa zakladajú na mýtoch (7) odovzdávaných po mnoho generácií. Istý novinár v Bratislave, hlavnom meste Slovenska, zhrnul typické hľadisko, keď povedal: "Väčšina Cigánov sú kriminálnici. Ak sa zbavíme Cigánov, vyriešime 80 percent kriminality na Slovensku." To je stereotypný názor, ktorý má väčšina Slovákov o Rómoch: že sú špinaví, leniví a veľmi pravdepodobne kriminálnici (8). Výsledkom je bludný kruh: veľmi málo etnických Slovákov si zoberie do práce Róma (9), takže Rómovia nemajú inú voľbu než žiť ako vedia, čo často vedie k drobným krádežiam (10). Napríklad, Rómovia v obci Svinia nevlastnia žiadnu pôdu (11). Aby si mohli variť a vykúriť svoje domy, musia rómske ženy zbierať drevo v blízkom lese a nosiť ho do svojich domov na chrbte. (12) Technicky je to krádež (13). Ale rómske ženy nemajú inú voľbu, ak chcú variť pre svoje deti a udržať teplo v svojich príbytkoch. (14) Odhaduje sa, že na Slovensku je 350.000 až 500.000 Rómov, čo predstavuje 7-10 percent populácie. Väčšina žije v asi 500 osadách na slovenskom vidieku a čelia rovnakej chudobe ako tí v obci Svinia. Dr. Scheffel rýchlo pochopil (15) že Svinia predstavuje iba časť veľkého problému, ale rozhodol sa začať s touto komunitou v nádaji, že poznatky, ktoré sa tam získajú a partnerstvá ktoré sa tam vytvoria, bude možné aplikovať na pomoc iným rómskym komunitám (16). S peniazmi od CIDA vytvoril združenie neziskových organizácií, pod vedením University College of the Cariboo, v Kamloops, B.C., kde Dr. Scheffel prednáša antropológiu. Jedným z progresívnych aspektov tohoto projektu je, že získal podporu medzinárodnej skupiny rozvojových partnerov: Holandská vláda poskytla dočasné ubytovanie; Americké mierové sily vyčlenili dobrovoľníka, ktorý bude učiť v prvej základnej škole (17) komunity; a nevládne organizácie, vrátane Heiferovho projektu, Habitat for Humanity a Trickle Up poskytli svoju expertízu v komunálnom rozvoji. Projekt spolupracuje aj s miestnou slovenskou neziskovou organizáciou, Minoritas, ktorá pôsobí ako advokát ľudských práv Rómov. Mesto Svinia je učupené v úrodnej, zvlnenej poľnohospodárskej krajine východného Slovenska, hneď vedľa dôležitej diaľnice. 600 etnických Slovákov tam žije v solídnych kamenných, alebo tehlových domoch s omietkou (18), a majú svoj majetok často ohradený múrmi, alebo plotmi, ako je zvykom vo východnej Európe. (19) Ich rómski susedia žijú v malej bažinatej oblasti hneď vedľa "bielej" Svinej. Kontrast medzi tými dvomi svetmi nemôže byť väčší. Rómovia nevlastnia žiadnu pôdu (20), a preto sú votrelcami, ktorí neoprávnene obsadili cudzí majetok [squatters]. Dr. Scheffel hovorí, že okolo rómskej komunity v Svinej jestvuje neviditeľná stena. Je to geto v pravom význame tohoto slova (21). Na Slovensku sa na presťahovanie z jednej obce do druhej vyžaduje povolenie k pobytu. (22) To účinne znemožňuje Rómom opustiť ich getá—ak sa chcú presťahovať za prácou do väčšieho mesta, musia tak robiť ilegálne. Za normálnych okolností by migrácia do miest predstavovala únikový ventil, ale na Slovensku tento striktný systém povoľovania znemožnil toto riešenie. (23) "Rómovia vo Svinej sú nútení žiť na veľmi malej ploche a to má za následok stres, hlavne preto, lebo ich populácia rýchlo rastie vďaka vysokej pôrodnosti," poznamenáva Dr. Scheffel. (24) Stres, v kombinácii s takmer 100 percentnou nezamestnanosťou, vyústil do vysokej miery alkoholizmu, drogovej závislosti, a drobnej zločinnosti. (25) A predsa toto bezútešné hodnotenie popisuje iba časť príbehu. (26) Podajme Rómom pomocnú ruku Vedúci projektu Alexander (Saša) Mušinka a skupina rómskych detí. Keď som s Carlom Hartom zo Stredoeurópskej a Východoeurópskej pobočky CIDA a miestnym vedúcim projektu Alexandrom (Sašom) Mušinkom navštívili v júli 1999 Sviniu, aby sme zdokumentovali stav komunity fotografiami a videonahrávkami, boli sme obliehaní deťmi kamkoľvek sme šli. Tie deti chceli vedieť, kto sme a čo robíme. Mnohé z nich boli sopľavé. Mnohé boli oblečené v špinavých handrách. Napriek rozbitým oknám, odpadkom a psím výkalom [ktoré nemal nikto čas odpratať] rozptýleným po zemi; napriek tomu, že nemali hračky ani športové vybavenie, väčšina tých detí bola nákazlivo nadšená a prejavovala inteligentný záujem o nás a o život vo všeobecnosti. Bolo nemožné urobiť snímok iba jedného dieťaťa; akonáhle sme vybrali kamery, obkolesili nás húfy detí, niektoré sa dotýkali šošoviek našich objektívov, aby videli ako sa robia snímky. Niektoré deti nám pomáhali niesť stojany a tašky s kamerami. Napriek varovaniu pred krádežami, nestratili sme ani jediný kúsok našej výbavy. (27) Ako sme sa prechádzali po osade, Saša nám ukázal zostávajúcich 12 hlinených domcov. Zobral nás k studni osady, kde matky a deti stáli v rade, aby si mohli naplniť nádrže pitnou vodou. Prvou prioritou projektu CIDA bolo chrániť studňu pred kontamináciou tým, že sa inštalovala zberná nádrž a odtokové potrubie. Teraz sú už inštalované potrubia do škôlky a do prenosných domov a v osade je spoločná sprcha. Vyčistili sa upchaté odtoky z bytov z komunistickej éry a zaviedol sa odvoz odpadu. Saša nás potom zobral do jednotriednej školy a do škôlky, ktoré projekt otvoril v roku 1999. Je to po prvý raz, čo má komunita svoju vlastnú školu v osade. Učiteľka, Christine Veschi, dobrovoľníčka Mierových síl z New York City, nás zoznámila s deťmi a svojou asistentkou Vierou Červeňákovou, rómskou ženou, ktorá bola za komunistickej éry väznená 10 rokov za to, že bola nezamestnaná. (28) Aby sa vyučovanie rozbehlo, Christine učila deti základom slovenčiny. (29) Deti dychtivo recitovali mená farieb, čísla a riekanky v tomto novom jazyku. (30) Urobili ohromný pokrok za púhych pár mesiacov. Potom deti prosili Vieru aby im zahrala na gitare. Viera spustila rezkú rómsku pieseň a deti začali tancovať stále rýchlejšie dokola po malej miestnosti. (31) Keď brnkala na gitare, všimli sme si Vierine predlaktia pokryté čiernym tetovaním, svedectvom jej dlhých rokov vo väzení. (32) Rómovia naozaj ešte stále tvoria najväčšie percento väzňov na Slovensku. (33) Mimo školy nám Christine popísala, ako bola pomaly prijatá komunitou: "Rómovia sú najprv podozrievaví (34) voči cudzím ľuďom, ale keď si získate ich dôveru, sú to veľmi štedrí ľudia. Niekoľko rodín robilo kvôli mne oslavy a pritom mi do vrecák dávali peniaze. Necenia si [naše] peniaze, tak ako si ich ceníme my. (35) Podľa Rómov, ak máte peniaze, miniete ich na svojich priateľov. Načo ich šetriť?" (36) CIDA poskytla financie na stolnú pílu a iné nástroje pre dielňu na obrábanie dreva, čo umožnilo Rómom postaviť kurníky, latríny a renovovať byty. Saša nás potom zobral do dielne postavenej z peňazí CIDA, ktorá je vybavená elektrickou pílou, hobľovačkou, elektrickými vŕtačkami a ručnými nástrojmi. Traja rómski muži vyrábali police na knihy, ktoré predávajú, aby získali peniaze pre svoje rodiny. Projekt najal stolára kvôli inštruktáži v obrábaní dreva a vo výrobe drevených konštrukcií. S pomocou elektrických nástrojov Rómovia vybudovali latríny, kurníky a renovovali byty postavené komunistami v osemdesiatych rokoch. (37) Pretože väčšina Rómov má minimálne formálne vzdelanie a nemá žiadne schopnosti použiteľné na trhu práce, (38) projekt sa sústredil na vytvorenie malých dielní v chatrčiach, ktoré by Rómom mohli poskytnúť nejaký príjem. (39) V dôsledku rozšírených predsudkov nemajú prakticky žiadne príležitosti nájsť prácu v podnikoch vlastnených belochmi. (40) Stavba kurníkov Rómovia si postavili tieto kurníky a chovajú sliepky na vajíčka a mäso, čo predstavuje krok k sebestačnosti. začala na jar roku 1999 a Heiferov Projekt poskytol kurčatá pre 12 rodín, ktoré sa na ňom chceli podieľať. Jedna rodina nám hrdo ukazovala svoje sliepky, o ktoré sa dobre starala. (41) Saša nám vysvetlil, že chov sliepok predstavuje malý krok smerom k nezávislosti. (42) Väčšina Rómov žila po niekoľko generácií zo sociálnej podpory. (43) Navštívili sme tiež holandské prenosné dielne, (44) kde program Trickle Up zriadil niekoľko remeselných pracovísk, vrátane výrobne peňaženiek a kabeliek zo špagátu. Pozorovali sme rómske ženy, keď Christine rozdeľovala prvé zárobky z predaja ich ručných prác. Rómske ženy, mnohé s deťmi na bedrách, sa usmievali, keď dostávali peniaze za svoju prácu. (45) Bol to [veľmi] malý krok smerom k nezávislosti a lepšiemu životu. Deň po dni sa dosahujú malé úspechy. Na miestnej úrovni sa stal etnický slovenský starosta Svinej zástancom Rómov a podnietil úrady k tomu, aby postavili do komunity prívod vody. Pomohol tiež Rómom prenajať si blízky pozemok, na ktorom by si mohli pestovať zeleninu. (46) Ďalším vítaným pokrokom je to, že Slovenská národná vláda (47) v Bratislave sa stala prístupnejšou k riešeniu problémov Rómov a k spolupráci s medzinárodnými darcami. Zahájila novú stratégiu pomoci Rómom a vyčlenila finančné prostriedky na zlepšenie ich životných podmienok vo vidieckych spoločenstvách. Ak sa však má dosiahnuť reálny pokrok, zostáva prekonať ešte veľa praktických problémov. Po rokoch ubíjajúcej biedy, sociálneho a kultúrneho rozpadu (48), majú Rómovia len málo modelových príkladov správania, alebo vodcov. Najväčšou spoločenskou jednotkou je u nich rodina a je mimoriadne ťažké dosiahnuť konsenzus v rómskom spoločenstve ako celku. (49) David Scheffel hovorí, že cieľom projektu CIDA je pôsobiť ako katalyzátor, ktorý by pomohol Rómom nájsť si svoju vlastnú cestu k lepšiemu životu. Krok za krokom svoju cestu nachádzajú. (50) —Ian Darragh (Preložil Jozef Varga) Multimediálnu prezentáciu o Rómoch viď na: http://www.nationalgeographic.com/ngm/index.html

Poznámky a komentáre prekladateľa

1. Autor tu síce priamo netvrdí, že Slovensko sa nachádza vo východnej Európe, ale jeho zdôrazňovanie tak vyznieva. Docent geografie (či antropológie) by hádam mohol mať jasnejšiu predstavu o našej planéte a aspoň približnú predstavu o polohe krajiny, ktorú navštívil a o ktorej obyvateľstve zasvätene píše na stránkach vládnej organizácie svojej krajiny. Predpokladám totiž, že tento článok autorizoval a celá zodpovednosť teda nepadá len na autora Iana Darragha.
   Ale aj Kanadská vládna organizácia by hádam mohla vedieť, že ázijská časť Ruska nepatrí do Európy, a teda východná Európa nekončí pri brehoch Tichého oceánu, ako naznačuje mapa zverejnená na jej stránke! Pomáhať je síce pekné, ale mali by sme vedieť aspoň to, do ktorej časti sveta naša pomoc smeruje.
2. Autor má asi na mysli Slovenské národné povstanie. Ťažko tvrdiť, že by Cigáni boli jeho hlavnými organizátormi. Ja som o ich úlohe v tejto kapitole naších dejín ani len nepočul. Možno som však len zle informovaný.
3. V ďalšom sa dozvieme, že o takú istú krutú asimiláciu ide aj autorovi a organizácii, na stránke ktorej sa tento text nachádza.
4. Výraz "byť obeťou predsudkov" by právnik azda označil za "zmätočný". Keď ma Cigáni zopár razy okradli, môžem aj ja tvrdiť, že som obeťou ich predsudkov?
5. Toto konštatovanie je obvinením celej bielej populácie Slovenska a Dr. Scheffel by ho mal seriózne dokázať. Na druhej strane by si azda len mohol položiť otázku, či aspoň za niečo nenesú vinu aj Cigáni sami.
6. Rómovia však často navštevujú bielu komunitu, a to na vzájomné spoznávanie azda celkom stačí.
7. Za mýtus rozhodne nemožno označiť to, že Cigáni sú poväčšine špinaví, napriek povinnej školskej dochádzke negramotní, že plodia viac detí než dokážu slušne vychovávať. Odkiaľ berie ktorýkoľvek cudzinec právo obviňovať bielych obyvateľov tejto krajiny zo šírenia nepravdy a predsudkov?
8. Dôležité nie je to, či je tento názor stereotypný, ale či je pravdivý.
9. Zoberie si Róma do práce etnický Róm? Viem o rómskych podnikateľoch, ale autor sa tvári akoby ani jeden taký nejestvoval.
10. Správy o väčších krádežiach, ani vraždách, do Kanady ešte nedorazili? Všetko zlé, čo robia Cigáni, je "malé"? "Veľké" zlo v tejto krajine páchajú len belosi? Má autor nejakú predstavu o práve?
11. Ani väčšina Slovákov nevlastní žiadnu pôdu, a to dokonca z rovnakých dôvodov ako Cigáni: lebo si ju nekúpili. A viem aj o prípadoch, kedy Cigáni odmietli darovanú pôdu. O pár riadkov ďalej autor pripúšťa, že "vystresovaní" Cigáni podliehajú alkoholizmu a drogám. Ťažko ale potom od takých bývalých kočovníkov čakať, že by mali záujem o poľné a lesné hospodárstvo.
12. Tento príbeh o ťažko variacich a kúriacich matkách má zrejme čitateľa dojať k slzám. Zrejme len kvôli tomu efektu autor hovorí o matkách, nie o otcoch. Lenže tým vyvoláva otázku, čo robia nezamestnaní otcovia, keď svojim manželkám nemajú čas pomôcť pri ťažkej výchove drobných detí. Týmto lacným trikom autor sotva vyvolá želaný efekt u nášho čitateľa (jemu nakoniec nie je ani určený). Zvlášť zábavné je zdôraznenie, že Cigánky musia nosiť nakradnuté drevo na chrbte – žeby to bolo nesmelé upozornenie na to, že ani len autá nemajú? Príbeh však neodpovedá ani na jedinú z otázok, ktoré na tejto stránke kladiem, najmä nie na otázku, prečo Cigánky plodia tak veľa detí, keď majú potom s ich výchovou tak veľa starostí.
13. Krádež dreva je krádežou nielen technicky, ale aj právnicky. Je to jednoducho krádež bez akýchkoľvek prívlastkov.
14. Autor sa na tomto mieste nepokúša dostať sa k jadru problému, lebo asi tuší, že by sa dostal tam, kam nechce: k zisteniu, že vinu na žalostnom stave Cigánov majú Cigáni sami. Cigánske matky môžu mať bez problémov menej detí, ktorým treba menej variť i kúriť, ak by naozaj išlo len o toto. Peniaze na prezervatívy, či dobrovoľnú sterilizáciu, by im s radosťou obetovali všetci tzv. etnickí Slováci, ako ich autor neokrôchane neustále nazýva.
15. Dr. Scheffel musí byť naozaj bystrý, keď autor príspevku už po druhý raz zdôrazňuje jeho rýchlu chápavosť. Uvidíme neskôr, že aj na tohoto geografa/antropológa platí slovenské porekadlo "Práca chvatná, málo platná." Správne úsudky sa zvyknú rodiť pomaly, nie zbrklým usudzovaním.
16. Ani vo sne ho nenapadlo spýtať sa miestneho bieleho obyvateľstva, aké skúsenosti má s Cigánmi. Dozvedel by sa o zdemolovaní celých sídlisk týmito diskriminovanými deťmi prírody. Ale on zrejme bielym nedôveroval, pretože si o Cigánoch vytvoril idealizujúci obrázok ako o obetiach krutých a neľudských "etnických Slovákov", ktorí im neprajú miesto na slnku. Tak to vyzerá, keď sa apriórnej viere (či túžbe navrhnúť projekt) dáva prednosť pred skúsenosťami nahromadenými za dlhé roky. Stavím sa, že ani keby si prečítal môj osobný príbeh, neuveril by mi – láska k Cigánom mu totiž zaslepila oči. Veď je také krásne pomáhať ľuďom – čo na tom, či si to zaslúžia, alebo nie. Ale osudy bielych slovenských nezamestnaných a bezdomovcov ho nezaujali. Veď tí nebývajú v osadách a nemajú po 7-10 detí.
17. Ako títo ľudia dospeli k záveru, že na Slovensku Cigáni nemôžu chodiť do škôl? Zrejme ani nepočuli akými rozmanitými administratívnymi opatreniami treba ich rodičov nútiť, aby svoje deti do škôl posielali. Ale ako by sa čosi také mohli dozvedieť, keď "spoľahlivé" informácie získavali iba od Cigánov?
18. Tieto solídne domy si postavili "etnickí Slováci" vlastnými rukami, na pôde, ktorú si kúpili, a preto sa o ne starajú a neničia ich, ako to robievajú Cigáni, keď ich presťahujú do nových domov.
19. Tu už autor článku prezradil svoje neznalosti otvorene: Slovensko sa nachádza vo východnej Európe! Ak sú aj jeho informácie o Cigánoch rovnako spoľahlivé, nemožno sa diviť romantickým predstavám, ktoré tento príspevok ponúka a o ktoré sa celý projekt opiera.
20. Kto a kedy bránil Cigánom kúpiť si pôdu? Poznám zopár Cigánov v slovenských veľkomestách, ktorí si kúpili pôdu v najdrahších štvrtiach a postavili si na nej luxusné vilky.
21. Označiť cigánsku osadu na Slovensku za geto je už sprostý podvod a žalovateľné obvinenie.
22. Ďalšie žalovateľné obvinenie celej krajiny a jej právneho systému. Poženie niekto z občanov tohoto štátu autora článku pred súd?
23. Iste si toto Dr. Scheffel počas svojho pobytu vo "východoeurópskej" krajine nevymyslel sám. Uveril podvodníkom, ktorí mu tieto nezmysly natárali, a keďže jazyku krajiny nerozumel, neoveril si ich. Je však plne trestne zodpovedný za to, že šíri túto nepravdu ďalej.
24. A tým, že to Dr. Scheffel poznamenáva, celá vec končí. Tu sa dostal k skutočnému jadru problému, ale bez slova ho obišiel. Považuje vysokú pôrodnosť za akúsi prírodnú nutnosť? Nepočul o tom, že jestvujú rozmanité prostriedky na jej zníženie? Netuší, že zníženie pôrodnosti by znížilo hustotu osád a tým aj spomínaný "stres" a jeho následky? Prečo som ešte nikdy od žiadneho ochráncu práv Cigánov nepočul, že by sa mali snažiť o zníženie absurdne vysokej pôrodnosti? Prečo majú belosi takú nízku pôrodnosť? Azda len tento rozdiel v pôrodnosti nie je podmienený rasovo!
25. Veľmi sa divím tomu, čo všetko môže stres spôsobiť. Najviac ma však prekvapuje, že neznižuje pôrodnosť. Tvrdenia o impotencii alkoholikov budú zrejme iba vtipmi. Dr. Scheffel nás tu opäť poučuje, že Cigáni nie sú ničomu na vine: príčina ich biedy sa nachádza mimo nich, v strese, ktorý im spôsobili opäť bieli. Zrejme tí sú pravou príčinou cigánskej mizérie. Cigáni predsa za nič nemôžu už z princípu – veď oni sú také nevinné a krehké deti!
26. Tieto konštatovania vyvolávajú otázku: ako môže nedostatok peňazí podporovať kúpu alkoholu a drôg? Z čoho si ich nezamestnaní kupujú? Z detských prídavkov, o ktorých Dr. Scheffel pravdepodobne nič nepočul, lebo sa o nich sotva zmieňuje? Ani belochom sa stresové situácie nevyhýbajú. Z neznámych dôvodov však u nich nepodporujú v masovej miere alkoholizmus ani vysokú pôrodnosť. O tom, že preľudneniu sa dá ľahko odpomôcť znížením vysokej pôrodnosti autor opäť ani necekol. Dospel iba k želanému záveru: Cigáni nie sú ničomu na vine.
    Drobným kriminálnym deliktom bola zrejme aj vražda dvoch dôchodcov v ich vlastnom dome v Kluknave, 11. novembra 2003. Takým spôsobom "argumentácie" možno ospravedlniť všetko: blahobytne žijúci a spokojní ľudia nemajú predsa na trestnú činnosť dôvod. Žiadneho zločinca netreba preto trestať, lebo nemohol inak, jeho konanie bolo vynútené okolnosťami. Tento postoj považujem za stanovisko organizácie Sloboda zvierat: zvieratká za nič nemôžu, a preto majú iba práva, ale už žiadne povinnosti.
27. Zbytočne dlhá emocionálna vložka. Všetky deti sú prirodzene zvedavé a bezstarostné – nie len tie cigánske. Ak sú zdravé, sú aj čulé – taký však nebol prípad detí v skutočnom gete – tom varšavskom. Popísané správanie dokazuje, že cigánske deti sú dobre živené, ich "nákazlivé nadšenie" ukazuje, že im nič nechýba. Na svojej stránke opakovane zdôrazňujem, že Cigáni sú so svojím postavením spokojní, že ich vysoká pôrodnosť priam dokazuje, že sa im vodí dobre, že si žijú podľa svojich kritérií v blahobyte. A tu príde ktosi z Kanady a snaží sa im implantovať naše "biele" hodnoty. Načo sa ich snaží asimilovať, keď asimiláciu kritizuje?
28. Za komunistického "teroru" boli podaktorí príživníci, ktorí sa vyhýbali poctivej práci, dokonca aj zatváraní, len aby ich vo väzení naučili pracovať, hoc aj násilím – viď poznámku (48). Dnes, ako sa ukazuje, sú z nich temer národní hrdinovia.
29. Je pre mňa naozaj šokujúcim zistením, že Cigánov na Slovensku dokáže naučiť slovensky iba Američanka z New Yorku. Kto by si toto bol kedy pomyslel!
30. Ani raz som sa nestretol s Cigánom, ktorý by nevedel hovoriť slovensky. Vedia v tomto "novom" jazyku žobrať i nadávať, kde sa to teda naučili?
31. Predchádzajúci popis mi pripomína veľmi zle napísanú slohovú prácu. Uznávam, že Cigáni sú proste úžasní – občas sa dokonca láskavo uráčia aj niečo urobiť, či naučiť. Lenže život nie je materská škôlka, ako povedal ktosi múdry. Pracovať a zarábať si na živobytie sa nedá len činnosťou, ktorá sa človeku páči. Človek musí robiť aj to čo nechce, a to Cigáni strašne neradi. Koho zaujímajú sentimentálne rozprávky o tom, ako vedia cigánske deti tancovať? Iné deti už nič nevedia? Mňa by viac zaujímalo, akou prácou sa budú tieto deti živiť, až vyrastú. V TV raz jeden mladý Cigán na otázku "Čo budeš robiť, keď vyrastieš?" odpovedal "Tha na podpore, ňe?!"
32. V Kanade sa zrejme tetovanie používa iba na označovanie väzňov, a preto podľa názoru autora mohla Červeňáková k nemu prísť iba vo väzení. Akékoľvek iné vysvetlenie je vylúčené.
33. Teraz neviem, či je to hana, alebo chvála Cigánov. Ak tým autor chce tvrdiť, že Cigáni sú väznení neprávom, obviňuje paušálne celé naše súdnictvo, čo je opäť trestné.
34. Pred chvíľou Dr. Scheffel tvrdil, že my belosi sme podozrievaví a to je hlavná prekážka na ceste Cigánov k prosperite. Zrazu sú podozrievaví Cigáni. V príspevku citované osoby by sa mali dohodnúť, ktorý z týchto názorov na Cigánov platí. A ešte jednej veci nerozumiem. Dôveru Cigánov si treba získavať, lebo sú nedôverčiví. Keď sú však nedôverčiví belosi, netreba si ich dôveru získavať, ale ich treba z nedôverčivosti obviňovať. Prečo ten dvojitý meter?
35. Pokúsim sa uhádnuť prečo. Preto lebo ich dostávajú ako ničím nezaslúžený dar. Ako hovoria Slováci: "Ľahko získal, ľahko minul".
36. Ak je to naozaj tak, potom peniaze daňových poplatníkov sa rozdávajú ľuďom, ktorí si ich nevedia vážiť, ani odložiť pre budúcnosť. Preto prvou vecou od ktorej ich treba odučiť, je akurát taký vzťah k peniazom. Táto výchova má začať tým, že sa im bude dávať len toľko peňazí, aby ich nemohli "míňať na svojich priateľov" – preložené do slovenčiny – na alkohol.
37. Aha, takže tie byty, ktoré postavili pred štvrťstoročím komunisti so sadistickým cieľom vnútiť Cigánom asimiláciu, sú dobré ešte aj dnes. Ibaže dnes sa ten postoj už nevolá asimilácia, ale integrácia. Podivné mi je však potom to, že by komunisti stavali obytné bloky "v malej bažinatej oblasti", vedľa murovaných domov belochov. Bloky sa zo statických dôvodov nestavajú na bažinách. Čítal autor po sebe čo napísal, alebo tá bažinatá oblasť je jeho bohapustý výmysel? (Boli by tu, samozrejme, aj iné možnosti: osada sa rozrástla do vzdialených bažín, bažiny vyprodukovali Cigáni ...)
38. A ja som sa už bál, že on nevie, že Cigáni sú beznádejne nekvalifikovaní! Akú prácu potom majú na mysli, keď po nej volajú? Obávam sa, že majú záujem nie o prácu, ale len o plácu.
39. Komu a ako sa podarilo zatajiť Dr. Scheffelovi, že Cigáni dostávali sociálne podpory a prídavky na deti vo výške, s ktorou boli donedávna na výsosť spokojní a po ďalších peniazoch ani len netúžili?
40. Toto je akési nezrozumiteľné. Vyššie autor píše, že Rómovia "nemajú žiadne schopnosti použiteľné na trhu práce" a tu obviňuje belochov z toho, že takých – už z definície na prácu nepoužiteľných – ľudí nechcú zamestnávať. Oni ich nemôžu zamestnávať, nie že nechcú. Čo by Cigáni robili? Pracovali pri sústruhu, či počítači? Drevené latríny a kurníky od nich mimo osád sotva kto kúpi.
    Na druhej strane, prečo nenašiel môj známy, vysokoškolsky vzdelaný IT špecialista s dlhoročnou praxou a vynikajúcou znalosťou angličtiny, za celý rok prácu v Kanade? Len kvôli predsudkom? Akým? Každý, kto nenájde prácu je obeťou predsudkov? Sú všetci belosi zamestnaní? Toľká nelogičnosť človeka priam dráždi.
41. Také detinské popisy by správa o projekte slávneho profesora zo svetoznámej univerzity Cariboo v Kamloops, B.C., azda už nemusela obsahovať. Kto je, preboha, zvedavý na to, že jedna Cigánka vo východnej Európe bola hrdá na pár sliepok?!
42. V neskoršej hodnotiacej správe sa, žiaľ, konštatuje, že projekt Heifer stroskotal: Cigáni zrejme sliepky požrali. Nie nadarmo má Cigán na juhu Slovenska prívlastok csirkefogó = "lapikurkár". Ale tento krach "vysvetľuje" správa tým, že sliepky sa nedajú v preľudnenej oblasti chovať: "Je to asi tak, ako keby sme chceli, aby ľudia v bytovkách – na balkóne – chovali sliepky." (Viem o bielych dôchodcoch, ktorí presne toto dokázali po dobu jedného roka uprostred veľkého mesta na 10. poschodí. Chceli ušetriť aspoň na vajíčkach a preto na balkóne chovali jednu nosnicu. Susedia na nich však posielali políciu, lebo ich sliepočka rušila kotkodákaním, a preto s tým chudáci museli nakoniec skončiť – teraz opäť chodia po vajíčka do obchodu.) Keďže za preľudnenie Cigánov sú zodpovední svojim podozrievaním výlučne belosi, oni sú opäť tí, koho treba viniť z neúspechu takého sľubného projektu.
43. Konečne jedno pravdivé konštatovanie, ale bez autorovho komentára: zrejme z neho nevyplýva žiadne poučenie, iba ľútosť nad bedármi. Na tých, ktorí sa skladajú na podporu (vlastnou vinou) nekvalifikovaným občanom, si autor nespomenul. Veď väčšina z nich má prácu (vďaka kvalifikácii, ktorú získali usilovnou prípravou), tak čo?
44. Cítim sa naozaj trápne, ak musím komentovať ešte aj angličtinu človeka, pre ktorého je to materinský jazyk. Na tomto mieste autor píše, že navštívili "portables". Portable je prídavné meno, ktorého spodstatnelá forma označujúce čokoľvek, čo je prenosné. Autor však nenapísal, čo prenosné navštívili – hlavne, že on vedel, čo navštívil. Preto som si podstatné meno musel vymyslieť, ak som slovo portables nechcel preložiť ako "prenosníky". Toto, ako aj množstvo iných chýb a nevhodných emocionálnych vsuviek, ma oprávňuje konštatovať, že profesionálna kvalita tohoto "elaborátu" je veľmi nízka. Správa má zrozumiteľne konštatovať fakty, nie dojímať čitateľa.
45. Výsledkom projektu je to, že sa akési Cigánky usmievajú? Ja tuším prečo sa usmievajú: už si asi predstavujú, ako sa celá rodina opije lacným dezertným vínom zn. "čučo". Autor nás predsa poučil, že Cigáni peniaze nešetria, ale "míňajú na priateľov". Mimochodom, tie "deti na bedrách" majú zrejme vyvolať v čitateľovi zhrozenie, že u Cigánov dokonca aj matky pracujú. Ja viem, v Kanade majú pracujúce matky pomocnice, tzv. au-pair, lenže v Kanade sa pracuje naozaj, nie len naoko. Také prihlúple poznámky dnes človek nenájde už ani v našej bulvárnej tlači.
46. Podľa mojich informácií aj tento "projekt" veľmi rýchlo skrachoval, dokonca vraj neprežil ani rok. Príčiny boli dve: 1.) Cigáni nie sú schopní sústavnej práce trvajúcej dlhšie než jeden deň, 2.) zemiaky, ktoré jedni zasadili, druhí o pár dní vyhrabali a zjedli. Celý projekt mi silne pripomína Dva roky prázdnin od J. Vernea, s tým rozdielom, že deti v románe dosiahli neporovnateľne väčšie úspechy, než Cigáni v skutočnosti.
47. Autor sa zrejme domnieva, že Slovensko je súčasťou (ruskej?) federácie, a vláda v Bratislave je vládou len jedného z jej národov. Akí to rozhľadení ľudia z Kanady nám radia, ako máme pristupovať k svojim obyvateľom!
48. Aké zas "roky biedy"?! Veď za desaťročia socializmu mali všetci Cigáni prácu, a na tých občanov, ktorí sa jej vyhýbali, sa uplatňoval § 203 Trestného zákona (140/1961 Zb.) o príživníctve v tomto znení:

    "Kto sa sústavne vyhýba poctivej práci a zadovažuje si prostriedky na obživu prostitúciou, hazardnou hrou alebo iným nekalým spôsobom, potresce sa odňatím slobody až na dva roky."

    Zrejme podľa neho bola odsúdená aj spomínaná Červeňáková (a nepochybne ešte aj za ďalšie trestné činy, lebo 10 rokov sa nedávalo len za samotné príživníctvo). Netreba upadať do opačného extrému a myslieť si, že každý, kto bol odsúdený za socializmu, bol nevinný.
    Že by teda autor chcel tvrdiť, že leví podiel na biede Cigánov má príchod kapitalizmu a demokracie?! Začínam mať dojem, že nejestvuje nič, čo by nebolo príčinou cigánskej biedy – samozrejme, okrem Cigánov samotných.
49. Už som sa zľakol, že aj z toho budú obvinení bieli "etnickí Slováci". Veľmi mi odľahlo, keď som zistil, že sa tak nestalo.
50. Ničomu by som sa netešil viac než tomu, že by mal autor pravdu. Ale príspevok, ktorý ste práve dočítali, predstavuje skôr znôšku zbožných želaní, než by vyvolával oprávnenú nádej. V každej druhej vete sa Cigáni obhajujú, ich neprijateľné správanie sa "vysvetľuje" príčinami nachádzajúcimi sa mimo nich, jediné kritické slovo sa o nich nepovie. Nie, zakrývanie pravých príčin nie je tá správna cesta k náprave. Najväčší diel viny na vlastnej mizérii majú Cigáni sami. Ale na nápravu nestačia drobné zmeny, potrebná je zmena dramatická, a tá musí postihnúť koreň problému, ktorému sa tu nevenuje ani tá najdrobnejšia zmienka: Cigáni sa musia prestať tak neuveriteľne množiť! To je alfa i omega ich cesty k svetlejšej budúcnosti. Dôvody som už dosť podrobne vysvetlil a nemienim sa opakovať.

Záver

Ak Ian Darragh verne vyjadril názory Dr. Davida Scheffela, potom sa tento docent geografie (prednášajúci antropológiu) dopustil opakovane neodpustiteľného očierňovania belošského obyvateľstva Slovenska – krajiny, o ktorej nemá jasno ani to, kde sa geograficky nachádza. Obvinil právny a politický systém tejto mladej demokracie z obmedzovania ľudských práv, obmedzovania slobody pohybu, z rasovej diskriminácie, z policajnej brutality voči menšinám, z bezdôvodného väznenia príslušníkov niektorých menšín, z uzatvárania skupín obyvateľov do get, z vytvárania podmienok pre alkoholizmus a drogovú závislosť, z obmedzovania ich prístupu k vzdelaniu. Schvaľoval trestný čin krádeže, zľahčoval všetky formy kriminality ako "drobné". Slovákov sústavne označoval za etnickú skupinu, aj keď by mal vedieť, že ide o národ s dlhou históriou a rozvinutou kultúrou, smelo zrovnateľnou s kultúrou jeho krajiny.

Chápem, že jeho ciele boli ušľachtilé, že chcel pomôcť skupine obyvateľov, ktorá sa vlastnou vinou dostala do mizérie, ale to ho neoprávňuje obviňovať z tohoto stavu celý, jemu úplne neznámy, národ. Jeho pohľad je nezodpovedne jednostranný: vidí len idealizovaných Cigánov a ich súčasnú biednu situáciu. Díva sa na nich ako na nevinné deti, ktoré za nič nemôžu. Nezamýšľa sa nad tým, či rovnaká situácia nepanuje už stáročia (a či teda na vine sú len pomery po roku 1989), nepýta sa na pravú príčinu takého stavu, nehľadá podstatu pozorovaného javu. Zvolil si schodnejšiu cestu: ukázať prstom na vymysleného fiktívneho vinníka – na rasistický slovenský národ a na politiku a legislatívu krajiny, ktorú tento národ vytvoril. Ale také obvinenie nemožno prejsť mlčaním, proti nemu je nutné sa ohradiť. Ozval som sa preto, lebo taká stereotypná predstava o diskriminácii Cigánov na Slovensku sa šíri po svete a ak proti tomu nikto nebude protestovať, svet jej nakoniec aj uverí.

Uverí tomu, že Cigáni sa nemôžu sťahovať len preto, lebo žijú v getách, aj keď pravda je taká, že za ubytovanie odmietajú platiť, a aj preto im nikto byt neprenajme. Uverí tomu, že sú negramotní len preto, lebo sa im odopiera prístup k vzdelaniu, aj keď pravda je taká, že sa vzdelávaniu svojich detí sústavne vyhýbajú. Uverí tomu, že bývajú v chajdách len preto, lebo im slušné bývanie nikto neponúkol, aj keď pravda je taká, že za dvadsaťpäť rokov zdemolovali všetky plne vybavené novostavby, do ktorých ich ešte komunisti nasťahovali. Stručne povedané, uverí demagógii a lži. A to nemožno podporovať, to nemožno dovoliť nikomu, ani docentovi z akejsi zálesáckej univerzity, ktorý si svoje názory vytvoril podozrivo rýchlo počas krátkeho výletu do "východnej" Európy.