STATUT VIALIKAHA 1588
|
||
|
||
|
||
RAŹDZEŁ TRECI. Ab šlachieckich
volnaściach
|
||
|
||
|
||
|
||
Apaśla
skonu baćkoŭ i matak Taksama pastanoŭvajem, što paśla skonu baćkoŭ i matak dzieci ichnyja, synovie j dački, baćkoŭkaje j matčynnaje spadčyny nia mohuć być pazbaŭlenyja. Ale jany sami dy ichnyja naščadki ŭłasnyja rodnyja j blizkija, zhodna z pravam pryrodnym i słušna nabytym zvyčajem staradaŭnim, i, taksama, Statutam pieršym i ciapierašnim, majuć prava toje jasiahnuć i atrymać, i tyja dabroty k vyhodzie svajoj užyvać na viečny čas. I nastupnaje, taksama, budzie razumiecca ab svajactvach, spadčynach, vysłuhach i ŭsialakim nabyćci pavodle praŭnaści dy hetkim čynam: kali by było kolki braćciaŭ, siostraŭ rodnych, vydadzienych abo niavydadzienych zamuž, i tyja by braćcia miž saboju baćkoŭkaj spadčynaju dy kuplonymi majontkami, jakija ŭ spadčynu im abaračacca musiać, padzialilisia abo jašče j nie padzialilisia, dy jaki by ź ich pamior, nie pakinuŭšy paśla siabie naščadkaŭ, tady jahonaja častka baćkoŭskaje spadčyny dy kuplonych majontkaŭ tolki na braćciaŭ pierachodzić i na ichnych naščadkaŭ, a na siostraŭ – tolki pasah z čaćviertaje častki kožnaha majontka baćkoŭskaha dy kuplonaha. Ale heta tolki tady, kali by pierad tym jakoj ź ich, zamuž paśla skonu baćkoŭkaha idučy, pasah ad tych braćciaŭ nia byŭ dadzienym. A kali by była matčynnaja spadčyna, tady pavinny braćcia ź siostrami joju paroŭnu padzialicca pamiž saboju. Kali ž by Spadar Boh dapuściŭ, kab henyja braćcia pamierli ŭsie dy anijakich naščadkaŭ paśla ich nie zastałosia (a chacia ž by j byli, dy potym źvialisia), tady henaja ŭsia baćkoŭskaja spadčyna j ŭsialakim zvyčajem nabytyja majontki całkam na siostraŭ i na ichnych naščadkaŭ spadvajuć. Ale, kali by jašče, taksama, Spadar Boh dapuściŭ, kab henych braćciaŭ i siostraŭ, ani ichnych naščadkaŭ nie zastałosia, tady henaja baćkoŭskaja spadčyna ichnaja ŭsia, taksama ŭsiakim zvyčajem słušna nabytyja majontki j majomaść, musiać na svajakoŭ spadvać, na toha ź ich, chto jość bližejšym mužčynam pavodle hetaha ž paradku. Taksama matčynnaja spadčyna pavinnaja pierajści na tych, jakija buduć da matčynaha majontku bližejšyja pa matcy henych pamierłych, kali by kamu ź ich jana raniej słušnym zapisam nia była zapaviečanaja. Usio heta nia tyčycca tych, jakija biez naščadkaŭ, svajakoŭ i spadkajemcaŭ svaich pamruć, ni na koha majomasnaha prava svajaho rodnasnaha, zasłužonaha j nabytaha nie pierakazaŭšy j nie zapaviedaŭšy. Bo paśla tych i takim zvyčajem majontki spadčynaj na Reč Paspalituju j na Nas, Haspadara, Vialikaha Kniazia j naščadkaŭ Našych Vialikich kniazioŭ Litoŭskich pierachodziać i pierachodzić buduć.
|
|
||||
|
|