STATUT

VIALIKAHA
KNIASTVA
LITOŬSKAHA

1588

 

 

 

 

RAŹDZEŁ TRECI.

Ab šlachieckich volnaściach 
i
pašyreńni
Vialikaha Kniastva Litoŭskaha.

 

 

 

 


Artykuł 37.

Ab haradžanach –
što nie pavinny na kirmašy
sialanaŭ rabavać.

Taksama pastanoŭvajem, što haradžanie – paddanyja Našyja jak haradoŭ pryvieljavanych, tak i miastečkaŭ mieńšych Našych, taksama kniaskija, panskija j šlachieckija – z-za daŭhoŭ svaich jakich-kolviek i z-za anijakich inšych rečaŭ nie pavinny sialanaŭ Našych, ani, taksama, duchovych i śvieckich, ani čyich inšych na kirmašy pryhniatać dy rabavać, i tym svaju spraviadlivaść im davodzić. Ale z-za tych daŭhoŭ dy inšych kryŭdaŭ razam z tymi vinavatymi sialanami buduć pavinnyja spraviadlivaść davodzić u panoŭ tych sialanaŭ, a z Našymi paddanymi – va ŭradnikaŭ Našych. A Našyja ŭradniki j panskija musiać im spraviadlivaść učyniać.

A kali by chto abrabavaŭ kaho, nie davodziačy svajho prava ŭ sudzie naležym, tady jon musić zapłacić štraf Nam, Haspadaru, try rubli hrošaŭ; dy boku pakryŭdžanamu taksama try rubli hrošaŭ; dy rabunak padvojna apłacić; i škodu, taksama, padvojna apłacić.

 

 

advarotna

tytulnaja

dalej

 

 


© pierakład sa staražytnaje Juraja Kasiča,
16.05.1992 – 16.06.2000, Vitabsk.

Pamyłki, zaŭvahi dy ŭražańni