STATUT

VIALIKAHA
KNIASTVA
LITOŬSKAHA

1588

 

 

 

 

RAŹDZEŁ TRECI.

Ab šlachieckich volnaściach 
i
pašyreńni
Vialikaha Kniastva Litoŭskaha.

 

 

 

 


Artykuł 45.

Što by kamu
ceraz list było dadzienaje,
albo što by im było ŭprošanaje,
a jon by taho nie ŭžyvaŭ
i ŭ maŭčańni byŭ
na praciahu daŭnaści ziamlackaje ŭ dziesiać hadoŭ;
i chto by, taksama, u čužoje ziamli byŭ.

Taksama pastanoŭvajem: kali by što kamu było dadzienaje abo pradadzienaje, choć by z zapisam słušnym – budzie, taksama, i pierad Nami, Haspadaram, abo pierad sudom ziamlackim toje abjaŭlenaje – a heny by tym, što jamu dadzienaje, pradadzienaje abo zapisanaje ŭ vałodańni dy ŭžyvańni na praciahu dziesiaci hadoŭ nia byŭ i ab tym uradoŭna nia ŭzhadvaŭsia, takovy pa vyjści dziesiaci hadoŭ užo taho damahacca nia moža, ale chto trymaje, toj toje viečna maje prava mieć.

Adnak ža toj, chto ab siabie nahadvaje, pavinny ab siabie nahadyvać cieraz listy Našyja, Haspadarskija, i ziamlackija prynahadnyja, dy pozvami vyklikać supraciŭnika da praŭnaści, i źjaŭlacca ŭ sud na pozvy. A chto by, listy prynahadnyja abo pozvy ŭziaŭšy, u siabie ich trymaŭ, bok supraciŭny da praŭnaści nie vyklikaŭ, i listoŭ prynahadnych uradoŭna nie padavaŭ, dyk takovaje nahadvańnie za prynahadvańnie zhodna praŭnaści nia moža być pryjmanaje. A kali by było što zapisanaje dzieciam, hadoŭ darosłych nia majučym, tady maładości hadoŭ ichnych daŭnaść ziamlackaja nia škodzić, chacia by taho ŭ vałodańni j užyvańni nie byli dy nie ŭzhadvalisia. Tolki by ŭ darosłych hadoch daŭnaści ziamlackaje jany nie pramarudzili.

Adpaviedna, taksama, kali by chto ŭ čužoje ziamli byŭ, tady tomu, taksama, daŭnaść ziamlackaja nia škodzić, adno by z čužoje ziamli pryjechaŭšy, daŭnaści ziamlackaje dziesiać hadoŭ nie pramarudziŭ.

 

 

advarotna

tytulnaja

dalej

 

 


© pierakład sa staražytnaje Juraja Kasiča,
16.05.1992 – 16.06.2000, Vitabsk.

Pamyłki, zaŭvahi dy ŭražańni