VIERA

Pozrite - zijem,
dýcham
a pracujem
a básničky píšem
(nuž tak ako viem).
Do života prísne
sa mi oči vpili
a bojujem tol'ko
s ním, kol'ko mám sily.

Mne život je sokom.
No necháp to tak,
že nenávidím ho.
Naopak, naopak! -
Ked' budem už hoci
aj nad hrobom stáf,
život a svet s jeho vel'kými
labami zverskými
ja budem mat rád!
Predsa budem mat rád!

Ak povrazom zovrú mi
raz brdlo holé
a spýtajú sa:
"Tak, chceš chvíl'ku žif ešte?"
Ja vzápätý vykriknem:
Dole
ten povraz hned,
zlodeji, zveste!

Preň - pre Zivot -
urobil by som rád všetko. -
I lietadlom prebrázdil
výšavu bezdnú
i v rakete
bez kamaratov a svedkov
sám hl'adat šiel
do kozmu
dalekú
hviesdu.

A prijemné vzrušenie
vzblkne mi z brude,
ked' poplávam
krajinou
hviezdneho ticha.
A prijemné vzrušenie
tryskne mi z hrude,
že nad' alej dýcham,
že nad' alej budem.

Ak by ste mi však vzali
len zrnko viery -
v tej chvíli sa predo mnou
cełý svet zrúca,
a tak budem revał,
a tak budem revat'
a tak zuby cerit'
doprostred srdca.

Čo zostane zo mňa,
čo zostane ešte?
Tá lúpež ma celkom
a do zniku zničí.
Ba poviem to jasnejšie,
poviem to lepšie:
ja po takej lúpeži
nebudem ničím.

Vy akiste hodláte
rozbit' mi vieru
vo vek, v ktorom nebude
záští a falši,
tú vieru, že vstúpime
v slobodnú éru,
ked' život sa stane
i lepši i krajši.

Čím, prosím vás, checete ju znivočit'?
Zbraňou?
Nože -
to nepomože! - Nezvít'azíte nad ňou! -
Prsami obrená je.
A márny vás krik:
protipancierové náboje
na ňu
neulial nik!
Dosial' neulial nik!